Melian Luskáčova
Dám si helmu a vykašlem sa na špitál.
Niekedy v mojich 15,som ako vždy v piatok, sedela zmagoretá Eminemom a inými in spevákmi ,v nejakom in klube,s in parťákmi okolo seba a frajersky som nasávala,posrato obzerajúc,či ma nevidia nejakí známi. -Crrrn.-pozrela som ako vždy na displej a keď som tam uvidela-Mama-všetka frajerina zmizla. -Kde si? -Sedím s kamošmi na čokoláde. -Kde? -V jednom podniku oproti poliklinike. -Ako sa volá? -Chceš sa sem dovaliť?-zaťala som,obhajujúc si pred svojimi Inparťákmi môj image. -pííp-mama zložila a ja som vedela,že som to prehnala.Okamžite som sa so všetkými rozlúčila a trielila domov. Bola zima,asi -15 a snehu ako nasraté.Na dvoroch pri blokoch stáli pozostatky snehuliakov a vietor bol vytrvalý ako nynfomanka pri sexe. -Crnn-začala som čítať sms: -Je normalne,ze rodicov zaujima,kde si.A kym zijem aj ma to zaujimat bude.Pokial ti mamin zaujem prekaza,len trpezlivost,nijake matky neziju vecne a mrzi ma,ze aj otca mas len za osla otras sa.Prijemny vecer,kikde sa nedovalime,nachodili sme sa dnes po nemocniciach az-az.Mama- Odkedy mama ochorela všetko a nič sa zmenilo.Ja som vyrástla a brat pribral od polotovarovej stravy.Prestala som chodiť do kostola,modliť sa a veriť,že ak bu
