Dávid bol bohabojný muž, no i tak sa dopustil vážnych hriechov. Dva z nich sa týkali manželského páru Urijaha a Bat-šeby. Kráľ sa dopustil hriechu nielen tým, že scudzoložil, ale ešte aj tým, že dal zabiť nevinného Urijaha. Bolestné následky týchto hriechov pocítili všetci zainteresovaní. To, ako Boh Dávida naprával, však veľa odhaľuje o jeho ochote odpustiť. Poslal k Dávidovi proroka Nátana.
Jehova je však milosrdný Boh, a preto zjavne hľadal podklad na to, aby Dávidovi mohol odpustiť. Či ťa takýto prístup nehreje pri srdci? Jehova nenútil Dávida priznať sa. Jednoducho len použil Nátana, aby kráľovi porozprával príbeh, v ktorom mu názorne ukázal, akého zákerného hriechu sa dopustil. (2. Sam. 12:1–4) Aký účinný spôsob riešenia! Dávid si uvedomil závažnosť toho, čo urobil, a kajúcne priznal:
"Zhrešil som proti Jehovovi.“ (2. Sam. 12:5–14) w12 15/11 4:3, 5 – 7
