"Hovorím pravdu v Kristovi; neluhám, lebo moje svedomie svedčí
so mnou v svätom duchu." - Rímanom 9:1.
Výraz svedomie je preložené z gréckeho sy.nei´de.sis a je zložené zo
slova syn (s) a zo slova ei´de.sis (poznanie), a preto znamená spolupoznanie
alebo poznanie svojej vlastnej osoby. A tak svedomie má schopnosť dívať sa na
seba a posudzovať sám seba a svedčiť o sebe. V horecitovanom biblickom verši
apoštol Pavol sa vyjadruje o pôsobení svojho vlastného svedomia. Svedomie,
alebo aj ´vnútorný hlas´ je vnútorné vedomie osoby toho, čo je správne aj
nesprávne alebo aj cit pre to isté, čím je človek ospravedlňovaný alebo aj
obviňovaný. To znamená, že svedomie súdi. Môže sa vzdelať myslením
a jednaním, presvedčením a cez pravidlá vštepené do mysli človeka
štúdiom a skúsenosťou. To tvorí základ, s ktorým potom svedomie
porovnáva postup jednania, ktoré bolo podniknuté alebo bude
podniknuté. Pavol vysvetľuje prítomnosť svedomia
všetkých obyvateľov Zeme:
"Lebo kedykoľvek ľudia z národov, ktorí nemajú zákon (Mojžišov),
prirodzene konajú veci zákona, títo, hoci nemajú zákon (Mojžišov),
sú zákonom sami sebe. Tí dokazujú, že majú obsah zákona napísaný v
srdci, zatiaľ čo s nimi svedčí ich svedomie a ich vlastné myšlienky
ich obviňujú alebo tiež ospravedlňujú." - Rímanom 2:14-15.
Svedomie môže byť mravným bezpečnostným zariadením v tom, že pri dobrom
konaní spôsobuje radosť a pri zlom bolesť!
