Často nechával za seba hovoriť Božie Slovo — čítal z neho a odvolával sa naň. Vždy vedel, ktorú časť z neho má použiť. (Mat. 4:4, 7, 10; 12:1–5; Luk. 4:16–21) Písmo aj vysvetľoval. Robil to tak, že v jeho poslucháčoch to zanechalo hlboký dojem. Po svojom vzkriesení sa rozprával s dvomi učeníkmi, ktorí boli na ceste do Emaus, a „vysvetľoval im veci, ktoré sa v celých Písmach vzťahovali naňho“.
Jeden z učeníkov potom povedal: „Či nehorelo naše srdce, keď nám... úplne otváral Písma?“ (Luk. 24:27, 32) Ježiš bol tiež „miernej povahy“, čo sa odrážalo v jeho pocitoch a postoji. (Mat. 11:29) Aj keď jeho učeníci mali veľa nedostatkov, nikdy s nimi nestratil trpezlivosť. (Mar. 14:34–38; Luk. 22:24–27) A napriek tomu, že zažíval nespravodlivosť, vždy zostal pokojný. (1. Petra 2:23)
