"Ja budem oznamovať tvoje MENO svojim bratom; uprostred zboru ťa budem
chváliť piesňou." - Hebrejom 2:12.
Apoštol Pavol tu cituje proroctvo starovekého kráľa Dávida (Žalm 22.22) a aplikuje
ho na Ježiša Krista. Ten, aj keď veky vekov existoval ako Slovo pravého Boha, musel
sa stať ako jeho ´bratia´ v každom ohľade, aby sa tak mohol stať milosrdným a verným
veľkňazom v Božích veciach. Tak ako kráľ Dávid chválil Boha chválou a piesňou uprostred
zboru starovekého Izraela, tak isto Ježiš Kristus chválil Boha, svojho nebeského Otca
v zboru duchom pomazaných svojich následovateľov, ktorí tvoria ´zbor prvorodenných,
ktorí boli zapísaní v nebesiach´ (Heb.12:23). Ich chválenie Boha piesňou a tiež
hlásaním dobrého posolstva o Božom nebeskom Kráľovstve je pre väčšinu ľudí ako
´pieseň´ starovekého proroka Ezechiela, ktorému Boh povedal:
"A hľa, si im ako ľúbezná pieseň speváka krásneho hlasu a hrajúceho
výborne, a tiež počuť počúvajú tvoje slová, ale ich nečinia."
- Ezechiel 33:32 (Roháčkov preklad Biblie).
