"Jehova pohliadol z neba na ľudských synov, aby videl, či je niekto, kto má
pochopenie, kto hľadá Jehovu." - Žalm 14:2.
Potom, ako Adam a Eva a celé ľudstvo získali nezávislosť od Boha Stvoriteľa za cenu
hriechu a smrti, len málo jednotlivcov malo záujem hľadať pravého Boha a ako dôsledok
toho, pravú vieru. Aj potom, keď si zvolil jeden národ za svoj vlastný sa vytvorila
situácia, že väčšina izraelitov začali hľadať iné cesty života ako ten, ktorý im
bol zjavený ich Bohom, Jehovom. A tak to pokračovalo až do prvého storočia, keď
sa na scéne objavil Ježiš Kristus. Keď sa ho farizeji pýtali, kedy príde Božie
Kráľovstvo, Ježiš im odpovedal: ´Božie Kráľovstvo neprichádza tak, aby sme ho
mohli spozorovať...lebo Božie Kráľovstvo je uprostred vás´ (Lukáš 17:20-21).
Ježiš, ktorý bol Bohom ustanovený za Kráľa v Božom Kráľovstve, bol medzi
nimi. Ale napriek tomu, že farizeji videli, že sa v ňom spĺňajú všetky
proroctvá o Mesiášovi, zatvárali pred tým oči a nechceli uznať, že je
´Kristus, Syn živého Boha´ (Matúš 16:16).
Podobne reagovali ľudia na pravdu, ktorú zvestovali jeho apoštolovia a učeníci v prvom
storočí. Hoci konali zázraky ako ich Učiteľ a takto dokazovali, že ich vieru podporuje
pravý Boh Jehova, mnohým nebolo jasné, že majú pravdu. Kristus potom poveril svojich
následovníkov, aby robili z ľudí učenkov tým, že ich budú vyučovať. Ale len ľudia,
ktorí úprimne hľadali pravdu, stali sa veriacimi. To znamená, že pravý Boh Jehova
nebude nanucovať pravú vieru na všetkých, lebo rešpektuje ich slobodnú vôľu, ale
tým, ktorí ju hľadajú poctivo a úprimne im ju zjaví, podľa horecitovaného verša.
"Lebo každý, kto prosí, dostáva, a každý, kto hľadá, nachádza, a každému,
kto klope, otvoria." - Matúš 7:8.
