"Neuvedomujete si, že človeka nemôže poškvrniť nič,
čo do neho vchádza...Čo vychádza z človeka, to človeka
poškvrňuje, lebo zvnútra, z ľudského srdca vychádzajú
škodlivé úvahy, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá,
chtivosť, zlé skutky, podvod, voľné správanie, závistlivé
oko, rúhanie, povýšenosť, nerozumnosť. Všetky tieto zlé
veci vychádajú zvnútra a poškrvňujú človeka."
- Marek 7:18-23.
Pretože Ježiš Kristus dal svojim učeníkom dokonalý príklad v
dodržiavaní Mojžišovského Zákona, stal sa predmetom nenávisti
a krutých predsudkov. Pochádzal predsa z Galiley. Na Galilejčanov, z
ktorých väčšina boli poľnohospodári a rybári, sa židovská náboženská
elita v Jeuzaleme pozerala zhora. A keďže bol zároveň aj výnimočným
učiteľom, ktorého prostý ľud miloval aj vážil si ho viac ako farizejských
zákonníkov, z týchto a mnohých iných dôvodov ho židovskí aj cirkevní
vodcovia tak nenávideli a aj tak veľmi žiarlili, že o ňom začali kolovať
lži (Ján 8:41), aj keď ako sudcovia národa mali zospovednosť uistiť
sa o skutočnej situácii. Dokonca začali aj zosnovať úklady na jeho
usmrtenie napriek žiadnej jeho protizákonnej činnnosti (Ján8:45).
A tu máme praktický dôkaz zo skutočného života, ako závisť a
nemiestna hrdosť zakorenená v srdci nielen škodi ľudskej
duchovnosti, ale často vedie k nenávisti a predsudkom!
Preto apoštol Pavol povzbudzuje Kresťanské zbory:
"Nestaňme sa sebeckými tým, že by sme sa vzájomne
posudzovali k súpereniu a vzájomne si závideli."
- Galaťanom 5:26.
Takže nemiestna hrdosť v srdci človeka, znásobená závisťou a nenávisťou
tvorí úrodnú pôdu pre diskriminínáciu a predsudky voči iným ľuďom!
