"Nepožiadaš dom svojho blížneho! Nepožiadaš ženu svojho
blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani jeho vola,
ani jeho osla, ani nič, čo patrí tvojmu blížnemu."
- 2. Mojžišova 20:17 (Evanjelický preklad).
Toto desiate prikázanie dokazuje samo o sebe, že jeho autorom
bol Boh Všemohúci, stvoriteľ vesmíru a všetkého života. Ale prečo je
toto tvrdenie správne? Lebo taký zákon žiadny ľudský zákonodarca ani
nemohol vyniesť, pretože dodržiavanie takého zákona by bolo z ľudského
hľadiska nemožné vynútiť. Ale Jehova Boh, Všemohúci i Zvrchovaný celého
vesmíru mohol byť autorom takého zákona pre ľudí, ale tiež pre anjelov na
nebi, pretože len on vidí a pozná všetky skryté myšlienky svojich bytostí, a
ako to pod inšpiráciou napísal kresťanský apoštol Pavol: ´A nieto tvorov,
ktorí by boli preň neviditeľní. Všetko je obnažené, odkryté pred očami
toho, ktorému sa budeme zodpovedať´ (Hebrejom 4:13). Jehova Boh
desiatym prikázaním disiahol tiež toho, aby každá bytosť skládala účty
priamo jemu, ktorý, ako potvdil apoštol Pavol, vidí všetky myšlienky
svojich tvorov. Tento princíp, pravdaže, bol tiež aplikovaný aj
na anjela, ktorý zo seba urobil Satana a Diabla:
"Bol si pečaťou dokonalosti, plný múdrosti a dokonalý v
kráse..Bol si v Božej záhrade, v Édene, rozličnými drahokamami
bol si pokrytý: rubínom, topásom a diamantom, chryzolitom, ónyxom
a jaspisom, zafírom, malachitom a smaragdom..Bol si dokonalý vo
svojich cestách odo dňa svojho stvorenia až dovtedy, keď sa
zistila zvrátenosť pri tebe."
- Ezechiel 28:12-15 (Evanjelický preklad).
Všetky Božie inteligentné bytosti okrem samého života, nezaslúženého daru, tiež
dostali slobodnú vôľu, ktorá ale znamená zodpovednosť voči Jehovovi.