Jozef sa stal obeťou niekoľkých do neba volajúcich krívd. Najprv ho ako 17-ročného predali bratia do otroctva. Potom ho manželka jeho pána falošne obvinila z pokusu o znásilnenie a skončil vo väzení, spútaný okovami. (1. Mojž. 39:11–20; Žalm 105:17, 18) Vyzeralo to tak, že za správne konanie je skôr trestaný než odmeňovaný. Ale po 13 rokoch sa všetko veľmi rýchlo zmenilo. Prepustili ho z väzenia a povýšili do akého postavenia?
Do postavenia druhého najmocnejšieho človeka v Egypte! (1. Mojž. 41:14, 37–43; Sk. 7:9, 10) Zatrpkol Jozef pre všetku tú nespravodlivosť? Prestal dôverovať svojmu Bohu, Jehovovi? Nie. Čo mu pomohlo trpezlivo čakať? Viera v Jehovu. Chápal, že udalosti riadi Jehova. Všimnime si, ako sa to prejavilo v tom, čo povedal svojim bratom: „Vy ste mali voči mne na mysli zlo. Boh to mal na mysli k dobru, aby konal ako v tento deň a zachoval mnoho ľudí nažive.“ (1. Mojž. 50:19, 20) Jozef vedel, že čakanie stálo za to.
PS: Dobrý príklad pre iné ovce! Pomayaní bratia Ježiša Krista budú zakrátko povýšení na nesmrteľných nebeských kráľov a kňazov, ktorí spolu s Kristom budú súdiť celú obývanú Zem!
https://wol.jw.org/sk/wol/pc/r38/lp-v/1102019012/31/0
