V období medzi rokmi 762 a 759 pred n. l. vyhlásili králi Izraela a Sýrie vojnu Judsku. Čo bolo ich zámerom? Vtrhnúť do Jeruzalema, zvrhnúť kráľa Achaza a dosadiť na trón iného muža, ktorý by pravdepodobne nebol z rodovej línie kráľa Dávida. (Iz. 7:5, 6) Izraelský kráľ však mohol vedieť, že ich plán je odsúdený na neúspech. Jehova totiž rozhodol, že na jeho tróne budú stále vládnuť Dávidovi potomkovia.
Božie slovo nikdy nezlyháva. (Joz. 23:14; 2. Sam. 7:16) Spočiatku sa zdalo, že sýrsko-izraelské spojenectvo zvíťazí. Len v jedinej bitke prišiel Achaz o 120 000 udatných bojovníkov! Zabitý bol aj Maasejah, „kráľov syn“. (2. Par. 28:6, 7) Ale Jehova to všetko pozoroval. Pretože pamätal na sľub, ktorý dal Dávidovi, poveril proroka Izaiáša, aby oznámil veľmi povzbudzujúce posolstvo, o ktorom čítame v texte na tento deň.






