"A pretože vzrastie nezákonnosť, ochladne láska mnohých." - Matúš 24:12.
Z mnohých dôkazov, že žijeme na konci tohto nespravodlivého systému vecí je miznúci
súcit a láska nielen pre ľudí okolo nás, ale aj v rodinných kruhoch. Ľudí dnes už nelákajú
vlastnosti ako sympatia a empatia, lebo si všímajú, že väčšina z nich sa zaujíma len o
seba a sú schopní ísť za svojou kariérou a osobnými ambíciami aj ´cez mŕtvoly´. Už
ich nezaujímajú ´kresťanské´ vlastnosti. A ak, tak len formálne, alebo ako sa to
zvyklo hovoriť, ´aby sa nepovedalo´. Na druhej strane tí, ktorí chcú byť praví
Kresťania napodobňujú svojho vodcu a Pána, Ježiša Krista. Láska, ktorú on mal
a preukázal ľuďom, ale hlavne svojim následovníkom zahŕňovala spoluúčasť na
ich radosti a strasti rovnako. Napríklad, keď 70 jeho učeníkov sa vrátilo z
ich teokratickej služby zvestovania ´tohto dobrého posolstva o kráľovstve´
medzi židovským národom, Ježiš sa ´zaradoval´ (Lukáš 10:21). Lenže keď
videl aký efekt mala smrť Lazara na jeho sestry a rodinu, Biblia píše
´Ježišovi vyhŕkli slzy´ (Ján 11:35). A preto Kristov apoštol Pavol
povzbudzuje Kresťanov, aby pestovali sympatiu a empatiu takto:
"Radujte sa s tými, ktorí sa radujú; plačte s tými, ktorí plačú."
- Rímanom 12:15.
Kresťanský súcit oddeľuje dnes pravých Kresťanov od ´kúkoľných kresťanov´, a tí, ako
hovorí Biblia, ´žiaria jasne ako slnko´ (Matúš 13:43).
