"Kým máme na to príhodný čas, robme dobro všetkým, najmä však tým, čo
sú nám pribuzní vo viere." - Galaťanom 6:10.
Výraz ´kým máme na to príhodný čas´ je zvlášť významný dnes, v čase keď celé ľudstvo
žije bezprostredne pred koncom tohto nespravodlivého systému vecí a pred tým, ako sa
uskutoční to, čo sa stalo týždeň pred potopou sveta v čase Božieho proroka Noacha.
Mojžiš píše, že týždeň pred potopou, keď Noach a jeho rodina a všetko, čo mu Boh
prikázal aby priniesol, vstúpili do korábu, ´Jehova za ním zavrel dvere´ (1.Mo.7:16).
Od vtedy až do začiatku potopy už nebolo možné pomôcť žiadnej osobe, aby sa rozhodla
na základe vtedy prítomných faktov poslúchnuť Stvoriteľa a vstúpiť do korábu
postaveného Noachom a jeho rodinou. O čom tu hovoríme ako o ´faktoch´? No predsa
o raji v Edene, z ktorého Boh vyhnal Adama a Evu po tom, čo zhrešili a o dvoch
cherubínoch s planúcimi mečami, aby chránili vstup Adama a Evy k stromu života
uprostred záhrady (1.Mo.3:24). Celé ľudstvo v tomto čase žilo v Mezopotánii, miesto
v Strednej Ázii, ktoré nebolo ďaleko od miesta, kde existovala Záhrada Eden blízko
pohoria, ktoré dnes nesie meno Ararat. Tieto fakty a tiež zázračné ´premiestnenie´
Božieho proroka Enocha aby nebol usmrtený zlými ľuďmi povzbudzovanými padlými
anjelmi-démonmi (1.Mo.5:24). Ešte je čas dať ľuďom možnosť, aby sa rozhodli
na základe ďaleko väčšieho počtu faktickej informácie pred tým, ako Boh
povie svojmu ľudu:
"Choď, ľud môj, vstúp do svojich vnútorných miestností a zavri za sebou
dvere. Skry sa iba na okamih, dokiaľ neprejde verejné odsúdenie."
- Izaiáš 26:20.
