"A Boh Jehova potom vytvoril človeka z prachu Zeme a
vdýchol do jeho nozdier dych života, a človek sa stal
živou dušou." - 1. Mojžišova 2:7.
Roháčkov preklad - ´a človek sa stal živou dušou´. Evanjelický
preklad hovorí - ´tak sa človek stal živou bytosťou´. Napriek týmto
jasne zrozumiteľným prekladom, ako je možné, že väčšina členov cirkví
zvaných ´kresťanské´ verí, že človek ´má dušu´? Aký je pôvod tohto mýtu
podľa The New Encyclopedia Britannica? Tá nás informuje: ´Raní kresťanskí
filozofi prijali grécke poňatie nesmrteľnosti duše a mysleli si, že dušu stvoril
Boh a vložil ju do tela pri počatí´ (rok 1988, 11. zväzok, s. 25). Otázka znie:
Je tento pojem duše v súlade s učením Biblie? V Starom Zákone sa výraz v
hebrejčine nefeš prekladá ako ´tvor, ktorý dýcha´. To znamená, že Jehova
Boh, keď vytvoril prvého človeka Adama, nevložil doňho nesmrteľnú dušu,
ale životnú silu, ktorá je udržiavaná dýchaním. To znamená, že výraz
´duša´ v biblickom zmysle označuje celú živú bytosť. Lenže ak je
duša oddelená od životnej sily, ktorú pôvodne dal človeku
Boh, človek zomiera:
"Vyjde jeho duch, navráti sa do svojej zeme; v ten istý deň
zahynuly jeho úmysly" - Žalm 146:4 (Roháčkov preklad).
Aj medzi ľuďmi sa často hovorí: ´vydal zo seba posledný dych a zomrel´.
Prorok Ezechiel hovorí: ´Duša, ktorá hreší - tá zomrie (Eze.18:20).
