"Dajte si pozor, aby vás azda niekto neodviedol ako svoju
korisť filozofiou a prázdnym klamom podľa ľudskej tradície,
podľa základných vecí sveta, a nie podľa Krista."
- Kolosanom 2:8.
Napriek inšpirovanému varovaniu apoštola Pavla, predsa len
po čase niektorí Kresťania od polovice druhého storočia n.l. začali
používať myšlienky prevzaté od starovekých filozofov. Prečo, napriek
Božskému varovaniu? Lebo oni chceli byť uznávaní vzdelanými ľuďmi
Rímskej ríše, a tak, podľa ich osobnej mienky, obrátiť viac ľudí na svoju
vieru. Jeden z najznámejších bol Justín Mučeník. Aj on bol presvedčený,
že Boží Hovorca osvecoval gréckych filozofov dávno predtým, ako on
prišiel na Zem ako Ježiš. Justín, spolu s ďalšími si mysleli, že keď sa
ku kresťanskému učeniu pridala filozofia aj mytológia, stalo sa z
neho skutočne univerzálna (katolícka) viera. Lenže prijatie
jedného mýtu viedlo k vytvoreniu ďalších a potom pomaly
vzniklo to, čo všeobecne považujú za kresťanské
učenie. Splnilo sa Pavlovo proroctvo:
"Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale budú
si zhromažďovať učiteľov podľa svojich žiadostí, aby im
šteklili uši." - 2. Timotejovi 4:3.
Keď si pozorný študent Biblie porovná to, čo sa píše v ´odborných dielach´
s tým, čo učí Biblia, odhalí mnohé z vymyslených bájok (grécky mythos).
