"´Budem oznamovať Tvoje Meno mojim bratom; uprostred zboru Ťa budem
chváliť piesňou´. Preto sa musel stať v každom ohľade podobný svojim
´bratom´ vo veciach týkajúcich sa Boha." - Hebrejom 2:12, 17.
O čom hovoril apoštol Pavol, keď povedal, že Kristus oslavoval Boha ´uprostred
zboru´? A akého zboru? To, čo sme čítali v horecitovanom verši je veľmi významné,
lebo ukazuje v logickom zmysle, že Kristus bol členom zboru uprostred ktorého on
oslávil a oznámil Božie Meno svojim bratom. Kto boli títo jeho bratia? Predsa to
boli tí, ktorí tvoria ´Abrahámovo semeno´, duchom pomazaní bratia Krista, ktorí
sú tiež ´svätí, účastníci nebeského povolania´ (Heb. 3:1). (Mimochodom, zdá sa
tiež, že tú máme originálny zrod výrazu ´povolanie´, ktoré sa asi všeobecne
vzťahuje na kariéru, prácu alebo zamestnanie ľudí). Preto primárny zmysel
´zboru´ v Kresťanských Písmach je táto kompozitná skupina Božím duchom
pomazaných následovníkov Krista. Títo 144,000 pomazaní tvoria takto
´zbor prvorodených, ktorí boli zapísaní v nebesiach´ (Heb. 12:23).
A na týchto tiež primárne aplikuje aj Nový Zákon:
"Neste bremená jedni druhých, a tak naplňte Kristov Zákon." Galaťanom 6:2.
