"Len sa nebúrte proti Jehovovi; a vy sa nebojte ľudu krajiny, lebo sú
pre nás chlebom." - 4. Mojžišova 14:9.
Keď sa Izrael priblížil ku Kanaánskej zemi, ktorú Boh zákonne dal svojmu ľudu, Mojžiš
vyslal 12 vyzvedačov, aby zistili situáciu. Desať z nich sa vrátili so strachom, že
´nie sme schopní vyjsť proti tomu ľudu...sú to muži mimoriadnej veľkosti. A videli
sme tam Nefilim, synov Anaka...takže sme sa stali v svojich vlastných očiach ako
lúčne kobylky a takými sme sa stali aj v ich očiach´. Ale dvaja z nich, Jozué a
Kaleb povedali slová v horeuvedenom verši (4.Mo.13:31-14:9). Výraz ´chlieb´ má
v Biblii niekoľko obrazných významov. V prípade Jozuu a Kaleba to znamenalo,
že obyvatelia ´prisľubenej zemi´ boli pre nich ľahkými súpermi, ako chlieb
a zároveň táto skúsenosť bude pre nich slúžiť posilovačne, ako dedinský
chutne vypečený chlieb. Veď videli na vlastné oči, čo urobil Jehova v
Egypte proti faraónovej armáde, ktorá v tomto čase ovládala celý svet.
Viditeľne desať vyzvedačov a ľudia nimi ovplyvnení nemali dôvod
neuposlúchnuť Boha, ktorý povedal:
"Ako dlho bude tento ľud zaobchádzať so mnou bez úcty a ako dlho neuverí
vo mňa napriek všetkým znameniam, ktoré som medzi nimi vykonal?"
- 4.Mo.14:11.
Presne tak aj dnes. Nebezpečenstvá a ťažkosti, ktorým musia čeliť Boží uctievatelia
v tomto svete môžu byť pre nich posilňujúcim ´chlebom´.
