Verná láska nás podnecuje urobiť viac, než sa očakáva. Dnes tak ako v minulosti mnohí naši bratia a sestry prejavujú vernú lásku spoluveriacim, dokonca aj tým, ktorých osobne nepoznajú. Napríklad keď sa dozvedia, že ich spolukresťanov postihla nejaká prírodná katastrofa, okamžite chcú vedieť, ako im môžu pomôcť. Keď sa niekto v zbore dostane do vážnych finančných problémov, pohotovo sa snažia zistiť, čo potrebuje, a pomôžu mu.
Tak ako Macedónčania v prvom storočí robia viac, než sa očakáva. Prinášajú osobné obete a dávajú, koľko môžu, „dokonca aj viac“, aby pomohli svojim bratom, ktorí sú v núdzi. (2. Kor. 8:3) Aj dnes všímaví starší chvália bratov a sestry, ktorí v zbore pomáhajú druhým. Vrúcna pochvala vyjadrená v pravý čas dodá týmto láskavým bratom a sestrám silu, aby vytrvávali v tom, čo robia pre iných. (Iz. 32:1, 2) To znamená, že
PS: “Veď spurnosť je rovnaký hriech ako veštenie a opovážlivosť je ako modlárstvo a používanie mágie.” (1. Samuelova 15:23) To znamená, že opovážlivosť alebo opovážlivo si prisvojovať tituly a postavenia, ktoré im nepatria, je to isté ako modlárstvo! Na členov VZ sa to hodí, ako ušité!