"A ak budete teraz prísne poslúchať môj hlas a skutočne budete dodržiavať
moju zmluvu, tak sa istotne stanete mojim zvláštnym majetkom zo všetkých
ostatných národov, lebo mne patrí celá Zem. A vy sa mi stanete
kráľovstvom kňazov a svätým národom." - 2. Mojžiova 19:5-6.
V prvom rade je dôležité si pamätať, že tieto slová Boh adresoval národu, ktorý on
zázračne oslobodil z 300 ročného otroctva v Egypte. Staral sa o tento asi 3 miliónový
národ počas 40 rokov na púšti, dal im najpraktickejšie zákony a efektívne ich
zorganizoval vojensky (na to, aby sa mohli ochrániť proti každému možnému
nepriateľovi) a ekonomicky. Zdôraznil im, že to nebolo preto, že boli najlepší,
najinteligentnejší a najväčší národ, ale preto, lebo dal sľub ich otcovi-predchodcovi,
Abrahámovi. Ich ´vyvolenie´ bolo len dočasné, ako ukážka pre všetky národy. História
ukazuje, že nepokračovali verne a poslušne, ale sa vždy búrili proti svojmu Bohu. V
čase, keď sa na scéne objavil Boží dokonalý syn, len malá hŕstka izraelitov zostala
verná Bohu a jeho sľubom. Tí, čo prijali Božieho syna boli zväčša chudobní a
nevzdelaní. Ale prijatím Krista sa s nimi splnilo to, čo Boh sľúbil
izraelskému národu:
"Ale vy ste ´vyvolený rod, kráľovské kňažstvo, svätý národ, ľud pre
zvláštne vlastníctvo, aby ste široko-ďaleko oznamovali znamenitosti
toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho podivuhodného svetla."
- 1. Petra 2:9.
Všimnime si, že apoštol Peter adresuje výraz ´vyvolený rod...svätý národ´ pomazaným
bratom Ježiša Krista.
