Pokročilý vek alebo zdravotné ťažkosti veľmi obmedzujú niektorých bratov a sestry v tom, koľko času môžu venovať zvestovaniu dobrého posolstva. Mali by si preto myslieť, že ich správa zo služby nestojí za to, aby ju odovzdali? Možno nemáš až také výrazné obmedzenia, no napriek tomu máš možno pocit, že čas, ktorý venuješ zvestovaniu, sa stráca v počte hodín, ktoré Boží ľud každý rok strávi v službe Jehovovi.
Z toho, čo Ježiš povedal o chudobnej vdove, sa však učíme, že Jehova si všíma a cení každý skutok, ktorý preňho urobíme, zvlášť za náročných okolností. (Luk. 21:1–4) Spomeň si na svoju službu Jehovovi za uplynulý rok. Stála ťa nejaká hodina, ktorú si venoval Jehovovi, mimoriadne úsilie? Ak áno, potom si buď istý, že Jehova si túto hodinu veľmi cení. Keď tak ako chudobná vdova robíš pre Jehovu všetko, čo je v tvojich silách, máš oprávnený dôvod veriť, že si „vo viere“.






