Vogelsang, vojenské výcvikové centrum na západe Nemecka, bolo postavené tesne pred druhou svetovou vojnou. So samotnou výstavbou sa ale začalo omnoho skôr. Odštartovala to požiadavka Adolfa Hitlera na novú "školu" pre deti členov strany NSDAP, ktorú predniesol počas svojho prejavu v Bernau už v roku 1933. O šesť rokov neskôr, v roku 1939, bolo už výcvikové centrum odovzdané do užívania Wehrmachtu.
A že sa jedná skutočne o niečo naozaj veľké, dal tušiť jeden celý deň chôdze okolo ohraničeného pásma, kým sme sa dopracovali k tej druhej, vstupnej strane objektu. Vlastne kvôli tomu sme sa do toho národného parku aj vydali: bývale vojenské pásmo, teraz sprístupnené verejnosti! No, to môže vyzerať zaujímavo...
Nepočítajúc priľahlé lesy a umelo vytvorené riečné korytá, samotný komplex zaberá územie takmer 100 hektárov a podlažia jednotlivých budov vykrývajú plochu až 70 000 metrov štvorcových. Poriadný apartmán, čo? A nebyť nemeckej prehry v druhej svetovej vojne, tých budov tam mohlo vyrásť ešte niekoľko. Len plánovaná výstavba knižnice, príznačne nazvanej ako "Haus des Wissens", mala dosiahnúť úžasných rozmerov až 100 krát 300 metrov.
A v pláne bol aj hotel "Kraft durch Freude" s 2000 lôžkami v ponuke. Nakoniec to všetko ostalo nedokončené, a dnes to vyvoláva len spomienku na smelé plány Nemeckej ríše spred vojny.
Pohľad na východné a zároveň hlavné krídlo objektu s hliadkovacou vežou siahajúcou až do výšky 48 metrov. A vďaka samotnej polohe - najvyššom bode v širokom okolí - poskytuje úžasný výhľad a dokonalý prehľad snáď o každom kúte celého komplexu pod sebou (pohľad z tzv. Adlerhofu).
Momentálne už slúži len celoročnej výstave o druhej svetovej vojne a hlavne udalostiam úzko spojeným s osobou Adolfa Hitlera.
V období vojny bolo centrum využívané hlavne na tréning pre 15 až 16 ročných chlapcov - členov Hitler-Jugend. Neskôr aj na výcvik jednotiek SS. A samozrejme všade prísny denný režim a všetko výsostne podriadené vytúženému víťazstvu vo vojne.
Ale aj napriek početným spojeneckým útokom v snahe zničiť kolísku fašizmu, ktoré mali za následok aj zničenie veľkej časťi "pevnosti", aj dnes ešte vyniknú mnohé detaily a zaujímavá architektúra niekdajšiej Hitlerovej školy...
Po víťazstve spojencov "pevnosť" pripadla ako korisť americkej armáde a na krátku dobu sa naozaj stala jedným z mnohých tréningových centier Američanov v povojnovej Európe.
Neudržali si ju ale nadlho. Už v roku 1946 prešiel Vogelsang do správy Britov a stal sa tak výcvikovým centrom už v poradí tretej svetovej armády. Tentokrát tu trénovali a okolitým lesom sa preháňali vojaci s dresmi Veľkej Británie.
Ani Britom to ale nevydržalo príliš dlho. Štyri roky neskôr získali územie do svojej kompetencie Belgičania a tiež bez zbytočného zaváhania tam hneď začali trénovať vlastných pešiakov.
Belgičania boli ale prví, ktorí si všimli aj vojnou zničené objekty a na vlastne náklady objekt zrekonštruovali. Do určitej miery obnovili aj započaté práce na knižnici (Haus des Wissens) a Vogelsang za svoju dnešnú podobu može určite ďakovať jednoznačne práve Belgicku.
Už len krátka prehliadka okolím nenechá nikoho na pochybách, že to Belgičania zvládli s tou rekonštrukciou naozaj majstrovsky. A dokonca ponúkli aj praktické využitie mnohých priestorov - nádherné kino, úžasné športovisko a bazén, aký sa vidí len málokde...
Je až zvláštne, čo všetko sa dá objaviť v srdci vojenského výcvikového centra.
K zmene farieb, ktoré obliekali trénujúci vojaci, došlo predsa len ešte raz. Teda aspoň do určitej miery. Šesť rokov po založení organizácie NATO, v roku 1955, otvoril Vogelsang svoje brány aj príslušníkom ktorejkoľvek armády s členstvom v NATO. Územie ake naďalej ostalo v belgickej právomoci.
Až v roku 2005 (možno ako darček na Mikuláša) bolo územie oficiálne vrátene Nemecku. Možnosť trénovať na tomto území svoju vlastnú armádu sa však Nemcom už druhýkrát nenaskytla. Len pár dni po navrátení objektu bol totiž Vogelsang oficiálne sprístupnený verejnosti.
Stalo sa tak presne na Nový rok (žeby tentokrát novoročný darček pre verejnosť?), prvého januára 2006. A ešte v ten istý mesiac prevzala záštitu nad celým komplexom samotná Európska únia.
Časť veľkého tajomstva zrodu a formovania fašistov už z malých detí sa tak po šesťdesiatich rokoch konečne otvorila už aj očiam verejnosti...
Návšteva Vogelsang-u naozaj stojí za to!
Letecký snimok z http://www.vogelsang-ip.de/ .
P.S.: Bol to veru divný pocit, mať v rukách namiesto poriadného fotoaparátu len obyčajný mobil. Takže ak to na tých fotkách vidieť až príliš, nuž sorry...
Lepšie to už nešlo! :-))
