No a tak tomu bolo aj tentokrát.Cieľom už tradične bola známa travertínova oblasť Dreveník. Skvelé miesto na vybláznenie sa, a určite vás (teda obete veľkonočných pondelkov ;) ) tam nikto nebude v pondelok ráno hľadať s vedrom plným vody. Síce Ďuro Mokrý sa vyhrážal nejakou búrkou, ale nakoniec z toho nebolo nič.
A tak sme tam okrem zabudnutých rekvizít z natáčania akéhosi nového filmu Gladiátor, našli aj množstvo papiera (filmári tomu hovoria umelý sneh - ten si tam nasypali a presvedčili aj ochranárov, že to sa stratí SAMO - v skutočnosti je to tam dodnes a vyzerá to, akoby tam spadlo lietadlo s kancelárskymi potrebami :) ).
Pozostatok rímskej légie pod Spišským hradom...
... ale našli sa už aj prvé, nepochybné dôkazy, že slečna jar predsa len existuje...
Na šarkana bolo príliš "pokojne", na leňošenie v tráve zas až príliš zima. Na akési potulky prírodou príliš malo vôle a na futbal zas príliš málo ľudí. A tak sme vytiahli z batoha lano a všetok matroš a začali s bratom "jarnú akciu".Kto mal chuť a odvahu, dostal príležitosť otestovať svoje lezecké schopnosti. Takú odozvu snáď nevzbudia ani tohtoročné parlamentné voľby.
No a najodvážnejší výkon sme tento rok jednoznačne pripísali malej päťročnej Sáre - prišla, videla a vyliezla. Sice s pokrikom, ale ten stál za to: " Tatko, veď sa toľko neboj, čo si taký strachoput?"
Už len uviazať a ide sa na to (aby ste si zas nemysleli, že som ju v tom nechal ;)) )...
Dilema: kudy cesta vede???
Takže ak by niekto potreboval obzvlášť šikovného "špunta", viem o jednom...
