A tak ako som kedysi začínal svoje prve prázdniny v Nízkych Tatrách, vtedy ešte ako žiak základnej školy, tak som to aj symbolicky tento rok ukončil. ;-)
Opäť v Nízkych Tatrách a opäť na hrebeňovke (rozdiel bol len v tom, že prvykrát sme sa tam vybrali s rodičmi, tentokrát s čerstvými magistrami - spolužiakmi z pražského matfyzu).
Tak ponúkam aspoň zopár fotiek z "akcie"...
Začiatok hrebeňovky - Donovaly a výstup na hlavný hrebeň...
Bolo nás teda päť. Nie že by sme boli jediní, ktorým sa podarilo tento rok úspešne ukončiť matfyz, ale ostatných sa nám nepodarilo s Mišom prehovoriť, aby vymenili pražské dláždicové chodníky a pohodlné sedačky v metre za trojdňové putovanie nie príliž lichotivým terénom a noci strávené v spacáku. Teda, aby som bol presný, niektorí mali aj iné povinnosti, takže skutočne nemohli. :-))
Hlavný hrebeň - Kozí Chrbát (1330 m.n.m.)
Prvá časť bolo to najhoršie. Strmé stúpania a to všetko hneď "na lačno". Ešte šťastie, že to bolo čoskoro za nami. Ďalej to už potom šlo. Hore, dole a zase hore a potom opäť dole - ale veď to poznáte nie? Proste ako na hrebeňovke...
Celodenná cesta na chatu Ďurková - pod Chabencom
3/5 našej celkovej zostavy - ja, Mišo a Aďa
Jedna z množstva prestávok - tentokrát niekde pri Prašivej
A toto je zvyšok zostavy - teda čo ešte chýbalo k tým 3/5 do celku - Pali a Šárka
Pohľad na východ - nutný cieľ cesty na prvý deň (chata Ďurková)
- jediné miesto, kde sa totiž na tomto úseku hrebeňovky dala zohnať pitná voda
Dôjsť na chatu pod Chabencom bola na ten deň teda priorita číslo jeden. Nielen kôli tej pitnej vode - to by sme snáď nejak prežili - išlo hlavne o pocit, že je tu možnosť spať pod strechou. A keďže na večer sme plánovali ešte aj oslavu mojích narodenín - dôvod bol hneď dvojnásobný. :-) Tak vysoko som teda narodeniny ešte neoslavoval.
Moja najkrajšia fotka tento rok - takto sme totiž zdokumentovali
spoločnú vysokohorskú oslavu mojích 24tých narodením - a fakt bolo super :-))
Mišo - v pozadí rozoznať obrysy druhého najvyššieho vrchu v Nízkych Tatrách
Chopok (2024 m.n.m)
Škoda len, že počasie ma prinútilo schovať foťák do batohu (tvrdia mi síce, že je vodotesný, ale neriskoval som to) - a to práve na tom najkrajšom úseku hrebeňovky. Zároveň teda aj na tom najfrekventovanejšom, pretože turisti sa tam vyvezú lanovkou a niekedy je celkom zábavne sledovať aké rôzne druhy topánok považujú za vhodnú obuv do Tatier. Fotoaparát som teda vylovil opäť až na Ďumbieri...
Na vrchole Ďumbiera (2043 m.n.m.)
Posledná noc na hrebeni - Chata M. R. Štefánika pod Ďumbierom
V kompletnej zostave - príprava na poslednú časť cesty
A o tri dni neskôr sme takto končili - cesta z Chaty M. R. Štefánika pod Ďumbierom
smerom na Lajštroch a Čertovicu
Hrebeňovku Nízkych Tatrier sme nakoniec zhodnotili ako najkrajšiu prázdninovú akciu, ale predsa len Nízke Tatry sú trochu nízke, takže ten výškový deficit sme boli ešte spoločne dohnať trošku severnejšie - cestou cez tri najkrajšie sedla Vysokých Tatier.
O tom snáď možno niekedy nabudúce...
Keď sa mi bude chcieť :-)
