Trasu opäť vyberal spolužiak Mišo - už sa v tom osvedčil. Nám potom neostalo nič iné, len jeho návrh schváliť a mohlo sa vyraziť. Trošku sme síce ešte obmenili pôvodnú zostavu, ale na celkový úspech akcie to nemalo nakoniec žiaden vplyv.
Plán bol takýto: Zo Starého Smokovca, kde sme si dali zraz, na Zamkovského chatu a následne Malou studenou dolinou na Teryho chatu. Potom vystúpať na Priečne sedlo, zviesť sa na Strelecké polia a prvý večer zakotviť na Zbojníckej chate vo Veľkej studenej doline. Druhý, o niečo náročnejší deň, predpokladal prehod sedlom Prielom, krátku prechádzku po Litvorovej doline a výstup na Poľský hrebeň, kde boli pripravené dve variaty: Buď si posedieť na hrebení (to bolo pre tých viac zdretých), alebo "rýchly výbeh" na Východnú vysokú. Potom už len späť do Poľského hrebeňa a Velickou dolinou cez Kvetnicu na Sliezsky dom.
Cestu na Teryho chatu snáď už poznáme s Mišom naspamäť - ale aj tak to dalo tentokrát zabrať o niečo viac, ako sme predpokladali. Premávka na polmetra širokom turistickom chodníku bola skoro porovnateľná s tou na Václavaku v Prahe. Takže len nezastať, pretože by to nemuselo dobre dopadnúť. A ono s 80 litrovými plnými batohmi na chrbte to nie je až taká sranda.
Na Teryho chate (2015 m.n.m.) sme otvorili prvé pivko a sledovali ľudí okolo Piatich
Spišských plies, ktorých bolo pomaly viacej ako pri mori v Taliansku :-)
Po prvýkrát sa dostali k reči aj fotoaparáty...
V pozadí je masív Ľadového štítu (2.627 m.n.m) - tretí najvyšší štít v Tatrách.
A keď si po chvíľi už všetci boli úplne istí, že vplyv piva a jeho objem v žalúdku už nemôže narušiť stabilitu chôdze v strmej reťazovej sekcii pri výstupe na Priečne sedlo, dal sa pokyn vyraziť...
Konečne tak mohla začať tá pravá tatranská túra - nádherná príroda, všade kľud,
sami navôkol...
Spoločná fotografia pod nástupom do Priečného sedla. Vzadu vidieť Sedielko
(2376 m. n. m.), odkiaľ sa pokračuje na spomínaný Ľadový štít.
...výstup po reťaziach do Priečného sedla (2352 m.n.m.)...
Konečne hore! Mišo na hrebeni medzi Malou a Veľkou studenou dolinou.
Dole pri tom menšom plese ešte rozoznať Teryho chatu...
Cestou z Priečného sedla to išlo už o hodne jednoduchšie. Obrysy Zbojníckej chaty v dialke, nám dodávali odhodlanie pridať do kroku - teda u niekoho to bola vidina oddychu na chate, u iných zase vidina ďalšieho vychladeného tatranského pivka za barom.
Ale rýchlo sme prišli na to, že chôdza dole z hrebeňa nieje jediný a najrýchlejší spôsob, ako sa dostať do chaty...
Michalov zostup z Priečného sedla v štýle "snehové boby". Trochu to sice potom
večer pálilo, ale do rána sme boli už opäť fit.
Večer vo Veľkej studenej doline...
... večera vo Veľkej studenej doline.
Na Zbojníckej chate sa ale zbehlo do večera toľko turistov a horolezcov, že sme sa začínali báť, či vôbec ostane nejaké miesto, kde prenocujeme. O deviatej nás ale vyhnali na chvíľu z chaty a keď nás po desiatich minútach pustili opäť dovnútra, jedáleň bola upravená v jedno velké ležovisko - ako deti sme to volali 'letisko'.
Ráno sme chatu opustili medzi prvými, čakala nás ešte cesta na koniec Veľkej studenej doliny a následne séria náročnych výstupov. Takže radšej skôr, ako zablúdiť...
Sedlo Prielom (2288 m.n.m.) - to bol čas poriadne sa obliecť - prechádzame totiž
na severnú, tú chladnejšiu stranu...
Pohľad do Litvorovej doliny (ktorou sme potom prechádzali smerom
na Poľský hrebeň).
Poľský hrebeň (2199 m.n.m.) - sedlo medzi Litvorovou a Velickou dolinou.
Spoločná fotografia s pozadím masívu Gerlachu (2655 m.n.m.).
Ťažko by nám ale asi ktokoľvek veril, že sme strávili dva dni v Tatrách a nevystúpili pritom ani na jeden vrchol - čo sa skoro stalo, ale práve Východná vysoká bola na pláne práve z toho dôvodu, aby sme si aspoň jeden regulérny dobity vrchol mohli po dvoch dňoch zaknihovať do kroniky.
Bol to už len taký "beh na ľahko". Batohy a všetko, čo sa dalo, sme nechali v sedle a s fotoaparátom a fľašou vody sme sa pustili do toho - zdolať prvý a jediný vrchol.
Na vrchole Východnej vysokej (2428 m.n.m.)...
... zhora sa nám naskytol nádherný pohľad do doliny, na cestu ktorou sme prešli
a cestu ktorá nás ešte len čakala.
Ťažko asi nazvať Sliezký dom (1670 m.n.m.) chatou, skôr je to už poriadne komerčný hotel. Ale pivo tam aj napriek tomu chutilo rovnako :-))
Potom nám už neostávalo nič iné, len sa vydať na cestu späť do Starého Smokovca...
A niečo krátko po druhej hodine sa dvojdňovy výlet po okolí Slavkovského štítu chýlil ku koncu. Keď som potom dorazil domov, čakala na mňa ešte poriadna sprcha, vyborná večera - a potom už len šup do auta, nabrať ten správny smer a hor sa do Prahy.
Do Prahy - na naše vlastné promócie :-))
Súvisiaci článok:
* Posledne prázdniny - Nízke Tatry
