Transfúzie, HIV a postoj Jehovistov

 Nevedel som, že Jehovovi svedkovia sú skupina ľudí odmietajúcich krvnétransfúzie. Túto vedomosť získal až prostredníctvom niektorých diskusných príspevkov pána Hermana . Opäť teda platí, že človek sa učí celý život.

 Nikdy neberiem ľuďom právo na vlastný názor. Časom som prišiel aj na to, že v niektorých prípadoch je zbytočne sa vôbec aj usilovať donútiť ľudí názor zneniť. Tiež je to jedna z unikátnych charakteristík človeka - každý má svoj vlastný rozum.

 Napísať ale vetu (ktorú som si prečital v jednom zo spomínaných člankov), že Jehovisti sú jediná skupina ľudí ktorá "vírus HIV nikdy nedostala"sa mi zdá ale prinajmenšom odvážne. To by som tak mohol tvrdiť v prípade, ak by transfúzia krvi bola JEDINÝM spôsobom ako sa dá HIV vírusom nakaziť. Každý mi predsa dá za pravdu, že možnosť, že si nejaký podnikateľ cestou domov z práce sadne v električke na pripínačkuinfikovanú daným vírusom nie je v dnešnej dobe už vôbec nereálna. Alebo ihly v pieskovisku pre deti - veď to asi tiež už každý videl. A to ešte vôbec neuvádzam spôsoby ďaleko jednoduchšie a nepomerne častejšie.

 Povedať, že Jehovisti rešpektujú aj Božie zásady ohľadom sexu tiež podľa mňa nevystačí.Ako všade aj tu totiž platí, že jedná vec je niečo tvrdiť, v niečo veriť a celkom iná je podľa toho sa aj správať. Tiež tvrdím a verím tomu, že so svojim bratom mám vychádzať úctivo a s láskou. A boli časy, keď sme sa spolu vadili a mlátili :-)).
Každy (pre istotu vyjmem z tvrdenia teroristov) povie, že rešpektuje prikázanie "nezabiješ" a dobre vieme aká je realita...

 A trochu iným spôsobom treba chápať aj čísla v spomínaných článkoch, udávajúce počet smrtelných prípadov následkom chybnej transfúzie, prípadne odmietavým postojom akceptora. "Krv je dynamit!" dočítal som sa v jednom článku, v súvisloti prečo Jehovisti odmietajú transfúzie. Ako doloženie tohto tvrdenia som tam našiel čísla: "Uvádza sa jedna smrť na 1 000 až 3 000 transfúzii." Dokonca aj priaznivejší pomer tam bol uvedený: "Jedna smrť na 13 000 fľašiek podanej krvi". To tieto čísla majú človeka presvedčiť o nevýhodnosti krvnej transfúzie? To može fungovať iba tak v prípade, keď si to človek nedá do riadnych súvislosti.

 Veď predsa vo svete medicíny sa úplne bežne prevádzajú pomerne jednoduché operačné zákroky, pri ktorých je pravdepodobnosť úspechu "iba" 30 %, alebo "len" 10 %, či dokonca ešte menej. A v očiach lekára to je ešte považované ako pomerne vysoká šanca na úspech. Nehovoriac o komplikovaných operáciach, kde je percento úspechu úplne mizivé. A predsa k takýmto operáciam dochádza - a zachráňujú obrovskému počtu ľudí životy. A je to vporiadku.A zrazu tu je iná operácia - transfúzia krvi - k úspešnosti ktorej sa v spomínaných člankoch udávajú čisla ako 99,90 % prípadne 99,97 % (nehovoriac o tom treťom čísle 99.999 %) - a "bije sa na poplach".

 Zhodnotiť takto úspešný operačný proces slovom "dynamit" to naozaj môže napadnúť len niekoko, kto nerozmýšla v logických súvislostiach. Veď keby som svojmu zamestnávateľovi priniesol vypracovanú strátegiu na predvídanie chovania sa finančného trhu v budúcnosti, ktorá by fungovala s tak úžasnou spoľahlivosťou (99,99 %), tak už dávno nie som radový analytik asset managemantu, ale človek ktorý vlastní všetky svetové burzy a kontroluje väčšinu svetových financii.

 Preklenúť pri obmedzovaní a limitovaní rizika hranicu spoľahlivosti 95-99 % považuje každý, kto tomu aspoň trochu rozumie za excelentný výsledok. A transfúzie sú na tom ešte o jeden rad lepšie.

 Pravdepodobnosť, že mamička pri pôrode porodí svoje dieťa bez zbytočných komplikácii je ďaleko nižšia ako úspešnosť takej jednej transfúzie. A pritom každá jedna budúca mamička bude apriorne predpokladať, že v tom jej prípade to bude určite bez problémov. Takže neviem prečo by som nemal považovať aj transfúziu za bezproblémovu (a to bez popierania existencie tých "nevydarených"). Takže jedná vec sú názory (na to majú ľudia právo), ale druhá vec je prezentovať ich ako "poplašné správy" (čo môže byť aj tresný čin). Osobne si ale myslím, že v tomto prípade nie je ani len samotný názor pevný. Keď sa dostane Jehovista do situácie, v ktorej jediná možnosť ako si zachrániť život bude priať ponúkanú krvnú konzervu - neverím, že dokáže odmietnúť. Alebo ak jediný spôsob, ako zachrániť život milovanej manželke, prípadne jedinej dcére bude darovať jej trochu z vlastnej krvi - neverím, že nezmení názor. A ak náhodou naozaj nezmení, potom pochybujem, že skutočne pozná hodnotu ľudského života.



 Jedna hodinka času (možno dve) akéhosi neznámeho darcu a následny chvíľkový sprísnený životný režim umožnili vznik jednej pollitrovej krvnej konzerve. A tá môže byť následne požitá na záchranu jedného života - života s neoceniteľnou hodnotou. Nepoznám veľa prípadov, keď námaha jedného človeka o hodnote jednej hodiny, dokáže zachrániť neoceniteľný ľudský život.

 Poznám niekoľko ľudí, ktorí transfúziu podstúpili - a zachránilo im to život. A sú za tu jednu konzervu nesmierne vďační (a ani nevedia komu) a možno do konca života budú pár krát v roku ochotne darovať vlastnú krv, vedomí si toho, že sice prijali len jednu konzervu, život, ktorý im to vrátilo, nedokážu splatiť nikdy.





Súvisiace články:

Séria člankov zverejnených na blog. SME .sk blogerom Ľudovítom Hermanom ohľadom problematiky krvnej transfúzie:

 1. TRANSFÚZIA krvi, alebo ako vás usmrtiť
 2. ÚPIROM KRV, ľuďom lásku