O chvíľu došla ešte jedna mladá slečna, sadla si vedľa na lavičku a pustila sa do obeda, ktorý si priniesla so sebou.
Ticho, ktoré vládlo, prerušila staršia pani s otázkou, či nemáme náhodou zápalky. Pozreli sme na ňu, že na čo by nám tak asi tie zápalky boli a tak sme jej odpovedali, že nemáme a ona odišla. Nie však na dlho. Za moment sa vrátila už so zapálenou cigaretou a čudoval som sa, kde tie zápalky zohnala tak rýchlo. Veď tam okrem nás nikto nebol. Popri tom, ako si pomaly sadala vedľa na lavičku sa spýtala: "Nebude vám vadiť, ak si zapálim?" (a asi si neuvedomila, že cigareta zapálena už bola) a skôr ako otázka, to znelo ako príkaz. Na to sa ozvala vedľa sediaca slečna, že jej to rozhodne vadiť bude. Pani sa prekvapene na ňu pozrela, a povedala jej: " Tak si presadnite niekam, kde vám to vadiť nebude! " To bola odpoveď, aká by ma ani vo sne nenapadla. Ale slečna si zbalila svoj "obed" a presunula sa o pár metrov ďalej. A ja som ostal prekvapený sedieť na mieste a nechápal som, čo som počul.
Len náhodou to bolo nedávno, čo som čítal článok Načo zákony, vsjo jásno od Martina Kotúča , a tak som sa pustil do diskusie o zákone o fajčení. Pani najprv zjavne nereagovalaa len tak mrmlala: " A načo taký zákon, aj tak ho nikto nedodržuje a nikto to ani nekontroluje! " A potom mi povedala: " Ja na daniach za tie cigarety štátu pekne platím, tak prečo by som si nemohla fajčiť tam, kde ja chcem."Z ďalšej diskusie ma už vyslobodil príchod autobusu, ale stále som uvažoval nad tým, čo som počul. A tak som nad niečím premýšlal:
Ak jedna krabička cigariet stojí v priemere 60 korún, tak potom vďaka jednotnej daňovej sadzbe 19 %, zarobí štát na krabičke niečo menej ako 11,50 Sk.Teda ak fajčiar "spotrebuje" denne dve krabičky, tak za jeden (nepriesupný) rok prispeje do štátnej kasy sumou 8395 Sk.Podľa údajov Slovenského štatistického úradu je priemerná dľžka života na Slovensku 77,6 rokov u žien a 69,9 rokov u mužov. Pritom pomerné zastúpenie mužov a žien je 51,5 % v prospech žien. Za predpokladu rovnomerného zastúpenia fajčiarov medzi mužmi aj ženami, môžeme vziať za priemernú dĺžku života vážený aritmetický priemer, teda hodnotu 73,87 rokov. Ak budeme za aktívnu dobu fajčenia považovať obdobie od 10 rokov až do smrti, tak jeden priemerný fajčiar prispeje do štátneho rozpočtu počas svojho života sumou o 536 189 Sk väčsou než nefajčiar. Zdá sa teda, že štát by mal byť fajčiarom vďačný. Dokonca ich v tom ešte podporovať. Čím viac fajčiarov, tým vyšší štátny rozpočet!
Pravdupovediac som nečakal, že na daniach sa za tých 63 rokov vyzbiera až taká suma, na druhej strane, ceny cigariet za posledné roky neustále stúpajú a teda výsledná suma bude podstatne nižšia.Zdá sa to niekomu aj tak príliž veľa?
Tak to som ale ešte neskončil. Na druhý deň som zašiel na fakultnú nemocnicu, dokonca som napísal aj na ministersto zdravotníctva a snažil som sa získať informácie, koľko zaplatí štát, resp. poisťovňa za liečbu ochorení,ktoré sú typické u fajčiarov. U tých najkompetentnejších, teda na ministerste som nezistil nič, na mail som ani nedostal odpoveď, ešte že tí doktori sú ochotnejší než úradnici. Ako som sa teda dozvedel na fakultnej nemocnici, tak náklady na liečbu respiračných, či kardiovaskulárnych chorôb spôsobených fajčením sa šplhajú do státisícov, možno až miliónov korún na pacienta a jeden rok. A to som nezapočítal ešte štatistický signifikantne zvýšený pošet návštev u zubára v dôsledku zvýšenia zubných kazov, alebo väčší dopyt po liekoch na bolesti hlavy či závraty. Teda priemerný fajčiar si prostredníctvom svojích daní za celý život aktívneho fajčenia prispeje akurát tak na jeden "ozdravovací" pobyt, alebo jednú operáciu v nemocnici. Zvyšok mu už platí štát. Vlastne nie štát, ale my ostatní.
Teda argument, že ja platím za cigarety štátu daň, tak si budem fajčiť tam, kde ja budem chcieť neobstojí. Skutočnosť je taká, že na mňa platí niekto iný. Ak si najbližšie budem už musieť zapáliť, tak niekde, kde to určite nebude nikomu ani len trochu vadiť.
A dnes som sa dozvedel ešte jednu zaujímavosť a nedalo mi to nespomenúť:
Ak matka dieťaťa fajčí počas tehotenstva, tak pravdepodobnosť, že dieťa bude trpieť nejakou alergiou je 1,5 krát väčšia, ako u dieťaťa, ktorého matka nefajčila. Ale u dieťaťa, ktorého stará mama fajčila počas tehotenstva, bude pravdepodobnosť na alergiu až 2 krát väčšia ako u dieťaťa, ktorého matka, ani stará mama nefajčili!
(tvrdenia a čísla použité v článku pramenia z použitia štatistických metód, autor teda článkom nevylučuje existenciu fajčiara "zdravého ako ryba", alebo nefajčiara, ktorý trpí rakovinou pľúc)
