Vznikol svet náhodou? Sám od seba? Bez zásahu Vyššej Moci? Alebo za výtvorom tak nádherného a dokonalého sveta predsa len Niekto je?
Tak nad tým sa zamyslel matematik Charles Eugene Jai. Využil svoje znalosti z teórie pravdepodobnosti a odvodil presvedčivý dôkaz.
Základom stavebnej jednotky každého živého organizmu na Zemi, teda bunky, je molekula bielkoviny. A matematik Jai spočítal pravdepodobnosť javu, že pri náhodnom zmiešaní chemických látok dôjde k vzniku práve molekuly bielkoviny. A to všetko za predpokladu, že všetky elementy potrebné na tvorbu bielkoviny už existujú.Uvažoval teda jednu molekulu bielkoviny, ale aby si zjednodušil výpočty, predpokladal, že je tvorená "len" 2000 atómami, namiesto reálnych 33 000 až 34 500 (záleží od literatúry). Asi aj to sa mu zdalo pomerne komplikované,pretože Charles Eugene si zjednodušil ešte jeden predpoklad. Uvažoval molekulu bielkoviny tvorenú len dvoma hlavnými atómami, namiesto štyroch. A začal počítať.
Pravdepodobnosť náhodného vzniku molekuly bielkoviny vyjadril pomerom množstva hmoty, potrebnej k tomu, aby k reakcii vôbec došlo. A toto mu vyšlo:
Asi nikto nie je skutočne schopný predstaviť si význam tak malého čísla. To je proste jav takmer nemožný. Ale švajčiarskému matematikovi to ešte nestačilo. A počítal ďalej. Spočítal množstvo hmoty, ktorú by bolo potrebné zabezpečiť k tomu, aby jav s tak mizivou pravdepodobnosťou predsa len nastať mohol. A dostal ešte úžastnejšie čísla.
A ešte niečo. Tak mohutná reakcia by si vyžiadala aj svoj čas na to aby prebehla. A ako dlho by podľa Jai-ových výpočtov reakcia trvala?
Iba pripomeniem, že odhadovaný vek vesmíru je cca 4 miliardy rokov.Ako teda na záver svojich výpočtov uvádza Charles E. Jai, samotný faktor času a hmoty vylúčil vznik čo i len jedinej molekuly bielkoviny náhodou. Nie to ešte tak dokonalého života.
Samo od seba to teda vzniknúť nemohlo.
Ja verím tomu, že za tým všetkým stojí BOH!
