Už minule som spomínala, že Boh je Niekto, do koho sa možno zaľúbiť. Nie je to len prázdna fráza, ale našťastie pre nás úžasná skutočnosť! Pretože ak niekoho nemilujeme, tak nám je jedno, aká tá osoba je, čo robí, čo hovorí, či nás môže niečím obohatiť, či môže byť pre nás dôležitá... Skúsme si to predstaviť takto: žijeme si svoj každodenný život, plníme si svoje povinnosti, stretávame sa s blízkymi a priateľmi, zdá sa nám, že všetko sa deje akosi monotónne, nič sa nemení. V jeden krásny deň sa ale čosi stane – zaľúbime sa! Do nášho života vstúpi ktosi, kto prevráti náš život naruby. Zrazu sa nám vidí celý svet krajší, radostnejší... A my rozmýšľame, ako sme doteraz mohli žiť bez tejto osoby. Táto osoba sa stáva zmyslom nášho života, na ňu sústredíme všetko svoje konanie, svoju pozornosť, vnímame ju všetkými zmyslami a snažíme sa čerpať z nej všetku jej krásu, všetko bohatstvo, ktoré v sebe skrýva. Pýtate sa, čo má všetko toto spoločné s Bohom? Vlastne nič, ak Boha vnímate ako nejaký najvyšší, neosobný princíp, ako niekoho, kto je na míle vzdialený od vás a od všetkého, čo sa tu na svete odohráva, ako niekoho, koho nezaujíma, čo prežívate a ako sa cítite, ak ho vnímate ako niečo zaťažujúce, kvôli čomu musíte chodiť do kostola... Alebo ak ho vnímate ako policajta, ktorý striehne na každý váš priestupok, ako prísneho sudcu, ktorý vás potrestá za všetky vaše zlyhania... Ak takto vnímate Boha, tak sa vám potom ani nečudujem, že od neho utekáte čo najďalej. Ba dokonca vás chcem povzbudiť, aby ste čo najrýchlejšie ušli od tejto falošnej predstavy „Boha“, aby ste už nestrácali čas a utekali v ústrety BOHU, ktorý je LÁSKA!
A PRÁVE BOH LÁSKA JE TEN, KTO ČAKÁ – VEĽMI TRPEZLIVO – KEDY SI HO VŠIMNEME, KEDY SA KONEČNE ROZHODNEME MILOVAŤ HO TAK, AKO SI TO ZASLÚŽI, KEDY HO PRIJMEME DO NÁŠHO ŽIVOTA A PODRIADIME MU VŠETKO NAŠE KONANIE. AKO NEMOŽNO NIKOHO PRINÚTIŤ, ABY MILOVAL, TAK ANI BOH LÁSKA NÁS NENÚTI, ABY SME HO MILOVALI. IBA ČAKÁ...
Tu mi prichádza vhod výrok sv. Pia X., ktorý povedal: „Svet už neverí rečiam ani kázňam. Stále však verí láske.“ Určite mu dáme všetci za pravdu. Predstavte si, že sa niekto zaľúbi do vás – hovorí vám, ako veľmi vás miluje, čoho všetkého by bol schopný vzdať sa kvôli vám, vraj by vám zniesol aj modré z neba... No v skutočnosti jeho konanie tomu vôbec nezodpovedá. Len prázdne reči a sľuby. Vari mu budete veriť, že vás miluje, ak to nebudete cítiť, ak neuvidíte žiadne skutky, ktoré by vyjadrovali jeho lásku k vám? Aj Boh nám hovorí: Milujem vás! Aj Boh ti hovorí: Milujem ťa! Jeho slová však nie sú prázdne slová, sú vyjadrením tej najväčšej lásky, akú si ani nevieme predstaviť.
„A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. (1Jn4,9-10)
Milovať znamená chcieť dobro toho druhého. Boh nás miluje a chce naše dobro. Chce, aby sme boli šťastní a aby sme mohli raz prežívať spoločenstvo s Ním vo večnosti. Preto nám neustále preukazuje svoju lásku, ktorú možno nájsť v celom stvorení, v každom človeku, v každom okamihu nášho života... Je len otázne, či my dokážeme tieto prejavy Božej lásky vnímať. Či to dokážeme a či to vôbec chceme... Možno sme príliš leniví, ľahostajní, zaujatí kopou iných, nepodstatných vecí... Ježiš Kristus bol najväčším prejavom Božej lásky k nám – Boh sa stal človekom, aby vykúpil človeka! Boh nás dokonale pozná, vie, akí sme, pozná naše slabosti, naše pády, naše trápenia a problémy... Veď sám bol človekom! Boh teda nie je len akýsi princíp, niečo neosobné.
Boh je Niekto, kto nás nevýslovne miluje. Poviete si – to som už počul stokrát... Počul? Možno áno. ale Pochopil??? Zažil??? Prijal???
Milý priateľ, milá priateľka, som presvedčená o tom, že aj ty sa môžeš zaľúbiť do Boha. Pozvi dnes Boha – Lásku do svojho srdca, aby si už nemusel ľutovať ani jednu chvíľu, ktorú si prežil bez Neho. Boh čaká len na tvoje otvorené srdce.
Je mi ľúto dní, čo som premárnil.
Je mi ľúto dní, čo mali krásne byť.
Je mi ľúto dní, čo som len tak zabil.
Viem, že čas nevrátim, viem, že ho nevrátim.
Potom si vstúpil Ty
A s tebou príchuť neba.
Ako ma premieňaš.
To vyspievať sa nedá!
Žiť pre staré ciele ma už nebaví, dnes žijem pre teba a za tvoj kríž sa nehanbím!!!(žnícka
(mládežnícka pieseň)
