PRE TÝCH, KTORÍ DO KOSTOLA CHODIA
Do tejto skupiny patrím aj ja, preto si uvedomujem obrovskú zodpovednosť, ktorú mám, a ktorú máme vlastne všetci, ktorí do kostola chodíme. Práve my sme neustále pod paľbou kritiky, zvlášť od tých, ktorí sa svojej zodpovednosti zbavili tým, že pre istotu do kostola prestali chodiť, aby sa nemuseli aj oni zodpovedať zo svojich činov, aby sa nemuseli sami usilovať o dokonalosť a o lepší život, pretože je jednoduchšie poukazovať na chyby a zlyhania druhých ako na svoje vlastné.
Ešte skôr než začnem rozprávať čosi k veci J, tak by som chcela možno poopraviť tie slová „tí, ktorí chodia do kostola“. Ja som tieto slová použila preto, lebo ich používajú aj tí, ktorí do kostola nechodia. Ja by som tých ľudí, ktorí pravidelne navštevujú kostol a bohoslužby, nazvala skôr „tí, ktorí sa rozhodli svoju vieru nielen vyznávať ústami, ale predovšetkým ju chcú aj skutočne žiť, a tak byť príkladom a svetlom pre druhých“.
Kedysi, keď som počúvala kritiku na našu adresu, snažila som sa možno argumentovať tým dobrým, čo praktizujúci katolíci spravili, poukazovala som na rôznych svätých, kňazov, rehoľníkov, ... Ale tí, ktorí to počúvali, si stále našli čosi, čo bolo zlé, čo spravila katolícka Cirkev alebo jej príslušníci. Postupne som pochopila, že nemám schopnosť presvedčovať J. A tiež, že vlastne o presvedčovanie nejde. Ide o to, aby sme svedčili vlastným životom, a nie presvedčovali slovami. Lebo hoci by sme spravili aj tisíc dobrých skutkov a čo i len raz zlyhali, práve toto naše zlyhanie bude tŕňom v oku tých druhých, lebo „my sme tí, čo chodíme do kostola, a nemáme právo robiť chyby“ – aspoň to si myslia o nás druhí ľudia. Samozrejme, že je to z ich strany nespravodlivé, lenže nemyslím si, že sa to v budúcnosti nejako výrazne zmení. Veď sám Ježiš hovorí: „Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás.“ (Jn 15,20) A svätý Pavol v Druhom liste Timotejovi píše: „Veď všetci, čo chcú žiť nábožne v Kristovi Ježišovi, budú prenasledovaní.“ Toto prenasledovanie sa môže uskutočňovať v menšej miere, ako sú napríklad slovné útoky, ale môže ísť aj o prenasledovanie za cenu života, čo môžeme aj dnes sledovať v mnohých krajinách sveta. No Ježiš nám dáva prisľúbenie: „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ (Mt 5,10) Nemajme teda strach vyznávať svoju vieru aj verejne, hoci za cenu výsmechu či potupovania.
Teraz sa ale pozrime sebakriticky sami na seba. A na to, či tá kritika na našu adresu nie je niekedy, alebo dokonca dosť často, skutočne oprávnená. Myslím, že konkrétne príklady našich zlyhaní netreba uvádzať, lebo ich máme dennodenne pred očami, alebo o nich počúvame, alebo sa ich sami dopúšťame. Je však potrebné uvedomiť si jednu vec: keďže nesieme pred Bohom i pred svetom veľkú zodpovednosť za to, ako žijeme, musíme sa zo všetkých síl usilovať o to, aby tieto naše zlyhania neboli vedomé a slobodné. Je jasné, že budeme aj naďalej robiť chyby, ešte mnohokrát padneme a zlyháme, lebo sme ľudia a sme slabí. A Boh to vie. Napriek tomu sa však od nás vyžaduje stopercentné úsilie o dokonalosť a svätosť. Nesmieme sa zmieriť s tým, že keď už raz mám zlozvyk ohovárania, tak budem vždy ohovárať, keď raz posudzujem druhých, tak ich budem vždy posudzovať... a s inými našimi chybami a nechať to len tak plávať. Práve táto naša ľahostajnosť potom spôsobuje pohoršenie a kritiku, a skutočne právom. Ježiš veľmi upozorňuje práve na túto skutočnosť, keď hovorí: „Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.“ (Mk 9,42) Sú to veľmi tvrdé slová z úst Ježiša, no práve nimi sa chce ešte viac zdôrazniť táto naša zodpovednosť. Neberme na ľahkú váhu svoje nedostatky a chyby, ale usilovne proti nim bojujme. K tomu potrebujeme pevnú vôľu a vyprosovať si silu a milosť od Boha. Snažme sa o dokonalosť v tých najmenších každodenných veciach a situáciách, pretože i tým najmenším zlyhaním môžeme pohoršiť. Zamyslime sa sami nad sebou a buďme príkladom pre tých druhých, buďme svetlom pre tento svet. Je to veľmi ťažká práca, no Pán našu snahu určite odmení.
