
Ani neviem, prečo som si túto fotografiu dala do súvisu s voľbou môjho povolania. Pred ukončením môjho vysokoškolského štúdia som mala jasné plány do svojej najbližšej budúcnosti - vyraziť na sociálny rok do Nemecka. Zrazu som však dostala pracovnú ponuku - učiť na združenej strednej škole v našom meste - učňovke, priemyslovke a nadstavbe. Učiť som viac-menej nikdy nechcela. Veď si to viete predstaviť - ničiť si nervy, stále učiť dookola to isté, neustále upozorňovať žiakov ako papagáj :) Keď som o tejto ponuke rozprávala rôznym ľuďom v okolí, málokto z nich ma povzbudil, aby som to vzala. Vraj mám naviac a bla bla bla... Nakoniec som sa rozhodla, že túto ponuku prijmem. Hlavný dôvod? Truc. Totiž, už som nemohla počúvať reči o tom, aká je dnešná mládež, že ma budú mať na háku, že si ma nebudú vážiť, nebudú disciplinovaní,... Vraj vydržím mesiac, pár mesiacov, pol roka...
Niekedy ma už riadne hnevá, ako všetci mladých ľudí len súdia, posudzujú, odsudzujú. Pozerajú na to, čo majú oblečené, čo majú za účes, či majú náušnicu v nose alebo tetovanie... Ja síce nie som za extravagatné veci (ja konzervatívec :) ) - napriek tomu si však myslím, že každý človek má svoj vlastný štýl, ktorým chce vysloviť čosi o svojom vnútri. Možno takémuto mladému človekovi nebola venovaná dostatočná pozornosť zo strany okolia, možno sa mu nedostalo dosť lásky od svojich najbližších, možno sa stále hľadá, možno nepozná iný spôsob ako zaujať, ako povedať ostatným: halooo, tu som! Koho zaujíma, čo títo ľudia prežívajú, čo si myslia, čo cítia, čo potrebujú? Najlepšie je povedať - nemá cenu sa im venovať, lebo si to aj tak nebudú vážiť. Tak sú títo mladí ľudia odpísaní, hľadajú našu pomocnú ruku a narážajú na päste. Hľadajú v nás oporu a nenachádzajú ju. Hľadajú uznanie a dostáva sa im len pokarhania a nadávok. Hľadajú...
Podajme mladým ľuďom (a nielen im, ale každému, kto to potrebuje) pomocnú ruku. Aby sa necítili osamelí a bezradní. Aby nemuseli upútavať pozornosť spôsobom, akým možno ani nechcú... Každý z nich je úžasnou osobnosťou - aspoň moji žiaci určite ;)