Meno Marián Kuffa ste už určite stokrát počuli. Už mnohokrát sa objavilo v médiách, dosť často pod paľbou kritiky. Vraj ťahá do Žakoviec bezdomovcov, bývalých väzňov, delikventov,...
Aj ja som toho o Žakovciach veľa počula, no až túto nedeľu sa mi naskytla príležitosť navštíviť toto miesto. Keď sme tam dorazili, na lavičkách posedávalo zopár chlapov, prípadne sa len tak prechádzali alebo postávali. Všetko bolo pokojné, každý oddychoval, možno aj preto, že bola nedeľa, deň odpočinku. Vstúpili sme do hlavnej budovy a naše kroky smerovali do kaplnky zasvätenej Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Je neuveriteľne krásna. Prišiel tam za nami kaplán Janko a trochu nám vyrozprával históriu celého tohto Božieho diela v Žakovciach. Pôvodne pán farár Kuffa neplánoval nič veľké, zo 20-30 ľudí, ktorí potrebovali pomoc. Bezdomovcov zbieral po uliciach, na železničných staniciach, ponúkal im lepšiu budúcnosť... Neskôr však títo ľudia začali do Žakoviec prichádzať sami. Počuli o tomto mieste nádeje z rôznych médií. A tak toto Božie dielo rástlo a neustále rastie.
V súčasnosti sa tam nachádza už približne 90 mužov, mnoho slobodných mamičiek, ktoré vyšli z detských domovov a nemali kam ísť, a ďalších ľudí žijúcich na okraji spoločnosti. Nie je na tomto svete mnoho ľudí, ktorí napriek nepriazni okolia ostanú verní svojmu povolaniu a svojím ideálom. Verní nielen slovami, ale predovšetkým skutkami. Tu vidíme boj o dôstojnosť ľudského života, snahu pomôcť tým, ktorých už všetci nadobro odpísali. Tým, ktorí už nemajú domov, prípadne ktorých doma už nikto nečaká, ktorých sa blízki zriekli pre ich osobné zlyhanie v živote. Tým, ktorí možno mali jednoducho smolu, stali sa obeťami neprajníkov, podvodníkov, spoločenského systému...
Každý z nás potrebuje dostať šancu na lepší zajtrajšok, právo na život. Možno sme neklesli až tak hlboko ako títo ľudia, možno sme klesli ešte hlbšie... Napriek všetkému si stále zaslúžime úctu, lebo sme ľudia a máme svoju dôstojnosť. Dajme šancu sebe i ostatným ľuďom. Nevieme, kde sa môžeme ocitnúť už zajtra.
