
Aj ja som kedysi hľadala, vlastne stále hľadám, no dnes už viem, ktorým smerom sa pozerať... Zopár riadkov o mojom hľadaní a nachádzaní, žiadna poézia :) Prepáčte, že je to v mužskom rode, ale som len človek :)
Bol večer a ja som váhal,
otázkou si hlavu lámal,
či mám ísť, či ostať opäť celkom sám.
Raz počul som ľudí o Bohu rozprávať,
že za mňa zomrel,
že má ma rád.
Často pýtam sa sám seba,
či mi vari niečo chýba,
veď mám všetko, čo len človek môže mať.
No v srdci cítim, že to nie je správny smer,
chýba mi zmysel, života cieľ.
Hľadám cestu, ktorou pôjdem,
hľadám, kde ja šťastie nájdem,
stále hľadám cestu, ktorou kráčať mám.
Hľadám všade vôkol seba,
v prírode i v kráse neba,
v ľuďoch, ktorých stretám, v knihách, ktoré mám.
A Ty vždy voláš ma, by za Tebou som šiel,
Ty si tá cesta, Ty si môj Cieľ.
Už viem, ktorou cestou pôjdem,
už viem, kde ja šťastie nájdem,
budem kráčať Cestou, ktorou je Boh sám.
Prajem vám všetkým, aby ste aj vy našli svoje skutočné šťastie!