reklama

O Bohu, čo miluje puding a detské hojdačky...

Poznáte ten pocit, keď si viac ako čokoľvek iné prajete, aby sa čas aspoň na malú chvíľu zastavil a dovolil vám vychutnať si momentálne spojenie s vesmírom a jeho silami? Pocit, keď vami prechádza dokonalá vďačnosť za všetko, čo máte, a je príjemnejšia ako hociktoré zo zimomriavok, aké ste zažili. Je doslova extatická. Ste vďační Bohu, ktorý je zrazu všade a vy cítite, aký je na vás pyšný, nech ste kýmkoľvek. Ste vďační svojmu okoliu, rodine, priateľom, známym. Vďační sami sebe za chvíle, v ktorých ste boli verní svojmu stredu a ktoré vás posunuli o velikánsky krok vpred. Prežívate Vďačnosť s veľkým V a je to pocit, ktorému sa hádam nič na svete nevyrovná. Dnes som tento pocit zažila.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Viete, myslím, že v živote to nechodí ako v amerických filmoch, kde má všetko predpísané miesto a vy už dopredu poľahky uhádnete, aká scéna prichádza. Ten, kto píše scenár pre skutočný svet, je o čosi tvorivejší a takmer nepredvídateľný. Mňa vždy prekvapí, keď ho najmenej čakám, v situácii, ktorá nie je ničím výnimočná, niekto by ju dokonca iste nazval rutinnou. V každodennosti. Zrazu ma omámi vôňou z detstva, čo sa do nášho bytu vkradne zo susedovho okna, a už jej niet. Alebo obrázkom, čo mi je strašidelne povedomý a vzbudzuje vo mne dojmy, ktoré sa roky ukrývali niekde hlboko v mojej duši. Melódiou z Večerníčka, ktorá sa jediná nikdy nemôže ošúchať, lebo je čarovná. Aj teraz vo mne znie, deduško rozsvecuje svojim lampášom svetlo pred domom a ja som v bezpečí bez ohľadu na vonkajšie okolnosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Stroj času, ktorý sme sa už toľkokrát pokúšali zostrojiť, vlastne existuje od vekov. Je ním spomienka, dokonalý dopravný prostriedok, ktorý vás v okamihu premiestni tam, kam sa túžite dostať. Cestujem pomocou nej rada a často.


Ráno som si prezerala časopis, čo som našla na stolíku v obývačke, ako to robím, keď práve nemám chuť čítať niečo vážne, ale nechcem stratiť kontakt s papierom medzi prstami. Ako ilustračná fotografia k jednému z článkov v ňom bol vyobrazený detský hojdací kohútik. To bolo niečo. Raketová rýchlosť ma vystrelila do detských čias, zrazu som sedela v tej drevenej hojdačke, ktorú si pamätáme asi všetci, a hojdala sa a hojdala. Cítila som každý detail, to, ako sa drevo šúcha o gumenú podlahu, to, ako mi zadok v plienkach nadskakuje zo sedadla a hneď sa doňho vracia, to, ako sa nahlas a radostne smejem. Jednoducho všetko. Keď som sa opäť vrátila do svojho tela, takmer okamžite som si na internete zadala vyhľadávanie hojdacieho kohútika. A viete čo? Stále sú ľudia, ktorí ho vyrábajú, presne takého, akého si pamätám. Vo svojom okolí nemám v súčasnosti žiadneho drobca, ale poznám sa, čoskoro si ho aj tak kúpim, nie na hojdanie, ale na sladké spomínanie. A ako investíciu do šťastia detí, ktoré raz možno budem mať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Veľa vecí, udalostí a okamihov ma v živote spravilo šťastnou. To je tá Vďačnosť, o ktorej hovorím, keď si zrazu uvedomíte, aký nádherný je váš život, aj vďaka obyčajnému hojdaciemu kohútikovi.


Večer som varila šošovicový prívarok a v kuchyni som si zasvietila len malé svetlo. To, ktoré sa dá zasvietiť na digestore (digestor, aké odporné slovo), keď si v noci chcete zohriať čaj, ale túžite to spraviť tak trochu pospiačky. Teplé žlté svetlo, pri ktorom sa dá uvariť vlastne čokoľvek, ak máte práve romantickú náladu alebo vyhorenú žiarovku v lustri. K tomu svetlu, verte či nie, ma takisto viaže mnoho spomienok. Vďaka nemu myslím na mamu a jej nádhernú tvár, v ktorej sa vždy trblietavo odrážalo, keď večer varila čokoládový puding. Liala ho do tanierov a s Nikou sme ho jedli teplý, len s tenkou stuhnutou vrstvičkou na povrchu. Bola zima a po celodennej sánkovačke človeku nemohlo nič padnúť lepšie ako horúci puding a mamina mäkká tvár. Svetielko mi takisto pripomína noci, ktoré pri nás prebdela, keď sa naše detské telíčka triasli v horúčkach, čo nám nedali spať. V kuchyni pre nás varila čaj a ešte všelijaké liečiteľské magľajsy, na ktorých chuť si vďakabohu nespomínam (pamäť, si dokonalá). Dokiaľ prišlo ráno, už nám bolo lepšie, vedela nám pomôcť viacej ako akýkoľvek lekár. Ona, a to slabulinké svetielko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Takých maličkostí je nekonečné množstvo. Chuť limonády, ktorá sa predávala v drobných igelitových vrecúškach, sa mi už vracia iba v snoch. Aróma mojej prvej naozajstnej voňavky takisto. Aj keby ma v tých snoch temnými ulicami naháňali príšery od výmyslu sveta, boli by vďaka týmto maličkostiam nádhernými prechádzkami detstvom, dospievaním, minulosťou. Bola by som za ne vďačná.
Ako za všetko. Za džús z čiernej bazy, čo otec robieval, keď ešte rástla na každom rohu ako obyčajná burina. Za voskové farbičky, ktoré som dostala cestou od lekára, lebo som bola statočná. Za povolenie prehrabovať sa mamkinými líčidlami ukrytými v bielom toaletnom stolíku, a dokonca za to, že som si nimi výnimočne na tvár mohla nakresliť niečo, čo malo pravdepodobne vyobrazovať detskú predstavu o estetike a kráse.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Sú chvíle, kedy cítim vďačnosť za všetko. Dnes bola tá chvíľa, dnes bol ten deň. Z jeho zvyškov budem ešte dlho žiť a tvoriť, vďaka nemu sa budem aspoň dočasne na svoj život pozerať s láskou a rešpektom. Mám všetko, čo potrebujem a som nekonečne vďačná. Moja rodina napriek prekonaným problémom a ťažkostiam ťahá za jeden koniec lana. Moja sestra je mojou najlepšou priateľkou. Po mojom boku stojí chlapec, ktorý je trochu dieťaťom a trochu mužom (ak takého máte, iste chápete, že je to ideálna kombinácia.). Nachádzam sa pred otvorenou náručou sveta a čochvíľa sa vrhnem do jeho kozmického objatia. Možno to potrvá len pár sekúnd, možno už zajtra budem klasicky skeptická a jemne pesimistická, ako zvyčajne. Dnes ráno som však v časopise zbadala dreveného hojdacieho kohútika a môj život sa zastavil. Vďaka mu za to...

Eva Maheľová

Eva Maheľová

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  0x

obyčajný človek stvorený do neobyčajného sveta... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu