Love story

Zvítanie prebehlo hladko, ruže, zdá sa, neohúrili, ale moja veľká chvíľa mala prísť na parkovisku. Sympatická slečna v požičovni áut totiž podľahla môjmu šarmu a miesto zarezervovaného kompaktu mi dala šesťvalcový tereňák. “V Grand Canyone potrebuješ niečo väčšie,” povedala a mňa ani nenapadlo protestovať.Krásny strieborný tátoš ale nezabral. Pripisoval som to únave, podobne ako mlčanie počas cesty do Tucsonu. Nevedel som sa dočkať, ako jej ukážem moje obľúbené miesta. Vedel som, že má rada blues, tak som kúpil lístky na bluesovú show importovanú priamo z Broadway. Show bola dokonalá, zdalo sa mi, že duchovia Elly Fitzgerald a Sarah Vaughan mi lietajú priamo nad hlavou. Všetci ľudia šaleli - teda všetci okrem jednej... Čo robiť? Láska ide cez žalúdok, nevzdával som sa a zobral ju do najvychytenejších reštaurácií v meste. Po treťom dni mi povedala, že chce hamburger z McDonalda, a mne začalo svitať.Hlavným bodom programu bola cesta po americkom juhozápade. Príroda v Arizone je strhujúca. Netvrdím, že všetci musíme mať rovnaký vkus, ale kaktusové lesy na Slovensku nemáme, tak snáď aspoň to by mohlo vzbudiť záujem. Ale Arizona mala smolu - nezaujala. Moja milá spoločníčka ožila len raz – to keď sme míňali outlet s lacnými handrami. Zastaviť som odmietol s vysvetlením, že máme pred sebou dlhú cestu a v Las Vegas bude outletov určite požehnane. Odvtedy so mnou v aute komunikovalo len rádio.Prvá zastávka – Grand Canyon. Z ničoho nič dva kilometre hlboká puklina, dlhá takmer ako Slovensko z východu na západ a široká ako z Bratislavy do Senca. NEUVERITEĽNE KRÁSNE. To musí zatriasť každým! Veď aj zatriaslo. Ale už na druhej vyhliadke som si, neveriac vlastným ušiam, vypočul: "Veď to je stále to isté..."Vedel som, že niekde sa stal strašný omyl. Horšie bolo, že v tom omyle som hral jednu z hlavných úloh.Ďalší deň sme sa cez priehradu Hoover Dam dostali do Las Vegas, mesta bláznivého aj pre Američanov. Uprostred púšte megalomanské budovy 5000-izbových hotelov, päťposchodové reklamné bannery, predĺžené, ultrapredĺžené a megaultrapredĺžené limuzíny. Keď sme sa o siedmej večer ubytovali, tep preplnených ulíc už búšil do hotelových okien. Spýtal som sa, čo by chcela vo Vegas vidieť."Čo keby sme išli do outletu?"Jednoducho a s okamžitou platnosťou mi paralyzovala všetky životné funkcie, vrátane sexuálnych.Vec je už iste každému jasná, takže to skrátim. Vrátili sme sa, pohádali a na Štedrý večer si pobalila kufre. Nedala sa zastaviť. Uvidel som ju zasa až na frankfurtskom letisku, píšuc tieto riadky. Sadla si ku mne, tak som sa spýtal, kde strávila Vianoce. “A prečo Ťa to zaujíma?” bola posledná hlúpa otázka, čo som od nej počul. Veru, nikdy by ma nenapadlo, že Vianoce osamote sa môžu stať vykúpením!