Úspechy, úspechy, samé úspechy

Robiť na americkej škole dvojročné štúdium za rok znamená mať presne dvakrát toľko roboty, ako ostatní. Žiadne úľavy, žiadne prižmúrené oči. A tak sa to valí jedno za druhým: písomky, testy, koncerty, kvízy, prednášky pre spolužiakov... Keďže ja s pionierskou výchovou sa vždy snažím byť pre iné deti príkladom, sedím v prvých laviciach, som aktívny a moje práce sa dávajú za príklad. Na rozdiel od Slovenska, kde sa takýto človek často stáva predmetom pohŕdania a závisti, tu to prináša uznanie a nových priateľov. Minule mi spolužiak daroval hŕbu orchestrálnych partitúr so slovami: „Ty to v živote využiješ lepšie ako ja...“

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (12)

Oddirigoval som zopár koncertov a opäť sa mi podaril skvelý networking. Dostal som sa na high society party, kde som po večeri zahral na klavíri. Domáci pán, zapálený milovník umenia, bol unesený. „Poď, musíš vidieť moju knižnicu!,“ ťahal ma preč od spoločnosti. ‚Čo takého tam môže mať, že ma ťahá preč od tých skvelých olív,‘ hútal som.Knižnica bola izba so 6000 platňami s vážnou hudbou a 4500 zbierkami poézie. Ako v takej menšej škole. Čo bolo úplne šialené, tie platne mal pán domáci napočúvané a knihy prečítané! Vyskúšal som ho niekoľko razy s obskúrnejšími kompozíciami menej známych skladateľov, no nezaváhal ani raz. Trvalo dobrú hodinu, kým nás z toho kultúrneho raja oboch odtiahli nazad k olivám. Tu musím rozprávanie prerušiť a pripomenúť, že opisovaná príhoda sa neodohrala na zámku francúzskeho šľachtica, ale v dome radového amerického milionára, bývajúceho dokonca v pomerne zapadnutej časti tejto barbarskej krajiny. Na dôvažok, svoje imanie nadobudol z obchodu s umením a aktíva mal rozvešané po desiatkach na stenách svojho domu.Pokračujme ešte v tých úspechoch, tak dobre sa to číta! Minulý týždeň som z rúk primátora prevzal ocenenie „Čestný občan Tucsonu“ za pozitívne príspevky k rozvoju komunity. To mám za prezentácie o Slovensku v indiánskej škole, dobrovoľnícku prácu a podobne. Všetkým teraz leziem na nervy, keďže žiadam, aby ma oslovovali „Čestný občan Maestro Dr. Majkut“.Vo chvíľach, keď je toho na mňa priveľa, rozmýšľam, kam ísť cez jarné prázdniny. Tu sú moje alternatívy: do Colorada lyžovať s Marošom, Radom a miestnymi Slovákmi, do Kalifornie s partiou medzinárodných študentov alebo do Mexika k moru, čo je len také tri hodinky z Tucsonu. Najskôr ale asi pôjdem s Alenkou do Guadalajary, kde má kamaráta zo štúdií v Cambridgi. Guadalajara je šesťmiliónové mesto, vraj najkrajšie v Mexiku. Stále mi nedochádzajú americké vzdialenosti - autom by to z Arizony bolo skoro tri dni cesty na juh...A ešte čosi: opäť som sa sťahoval. Martin a Lee sa ledva zhostili úlohy mojich amerických rodičov a už aj ma opúšťajú. Idú na štyri mesiace na Slovensko a mne ponúkli bývanie v ich dome v smotánkovej štvrti. Raz darmo, keď ste čestný občan, život sa žije akosi ľahšie...