Sú aj takí, ktorí si povedia, že načo je nám taký príspevok v hlavnom večernom spravodajstve. Ale ja som rada, že máme možnosť vidieť aj takéto niečo. Nie preto, že by sa mi takéto správy páčili – božechráň – ja si pri tom veľakrát poplačem, tak ako aj dnes. Neznesiem, keď niekto ubližuje zvieratám. A najradšej by som takéto niečo nemusela vidieť a počuť. Ale len z toho dôvodu, aby sa také niečo ani len nestávalo. Bohužiaľ – stáva sa. A je dobré zverejniť to. Aby sme aj my ostatní vedeli, čo za beštie v ľudskej koži to medzi nami žijú. Ináč totiž takýchto „ľudí“, ktorí dokážu urobiť takéto niečo bezbrannému šesťtýždňovému šteniatku, nazvať neviem.
Sledujem ticho obrazovku, vidím do kosti odreté labky a hruď, na ktorej doslova vidíte všetky rebrá. Pretože srsť, koža a to, čo bolo pod ňou, je preč. Zodraté. Podľa všetkého vraj niekto priviazal šteniatko o auto a vláčil ho za ním vysokou rýchlosťou. Je to malý čistokrvný nemecký ovčiak, ktorý sa trasúc pokúša zožrať trošku jedla z misky. Vo veľkých tmavých očiach len bolesť a nemá výčitka. V pozadí rozpráva zverolekár, ktorý nevie, či šteniatko vôbec prežije najbližšie dni... Je mi na zvracanie. Na zvracanie z tých, čo to urobili a ktorí zostanú s veľkou pravdepodobnosťou neodhalení a nepotrestaní... Je mi do plaču. Z pohľadu na utrpenie toho zvieratka. A kričala by som. Od zlosti. Ako je možné, že niekto urobí čosi takto choré, že ho takéto niečo vôbec napadne...
Radi používame pojem „hyenizmus“ v spojení s takýmito činmi. Potom ma napadne ešte zopár ďalších úsloví, ktoré spájame so zvieratami – napr. „človek človeku vlkom“ a pod. Veľmi nerada používam takéto prirovnania. Vy už ste niekedy videli, že by sa tieto stvorenia voči sebe správali tak, ako sa my správame k nim? Že by si z čírej škodoradosti, zloby, či nebodaj nudy robili takéto strašné veci a takto si ubližovali?! Nie... to len ľudia dokážu byť takto neskutočne zákerní, bezcitní a zlomyseľní....
Ak by som bola veľký optimista, povedala by som, že dúfam, že týchto ľudí chytia a potrestajú. Ale nie som – som realista a tak viem, že nikto si nedá nejakú špeciálnu námahu prísť na to, kto to urobil. A ak sa to aj náhodou zistí, na nejaký trest môžeme zabudnúť. Veď čo iné sa dá čakať v štáte, v ktorom sú zvieratá z právneho hľadiska posudzované ako niekoho „majetok“ a ak im ublížite, tak ide o „poškodenie veci, či majetku“... „Vec“, či „majetok“ – takto sú živé, dýchajúce, cítiace tvory u nás označované... Takže priamo úmerne tomu bude aj trest nízky. A ak to náhodou urobili nejaké deti, tak sa im nestane vôbec nič.
Nech už to skončí akokoľvek, osobne pevne verím, že tým „hyenám“, ktoré toto spravili, sa to raz v živote nejakým spôsobom vráti. A dúfam, že ich to bude bolieť rovnako strašne a zanechá to na nich rovnaké doživotné následky ako s veľkou pravdepodobnosťou aj na tom malom bezbrannom šteniatku... Prajem im to. Z celej duše. A tomu šteniatku, aby sa z toho dostalo a aby sa už nikdy viac nestretlo s takýmito ľudskými „hyenami“...
