Silvia Mallaschitz
Lilly II.
Ozvalo sa mi medzičasom pár ľudí, ako sa vlastne má tá moja krpatá havkáčka a či nemám nejaké novšie foto, nuž - nech sa páči... :o)))
Pesimistický realista s ružovými okuliarmi ;o)) Zoznam autorových rubrík: Aj to sa stáva..., Súkromné, Cestovanie, Odporúčam
Ozvalo sa mi medzičasom pár ľudí, ako sa vlastne má tá moja krpatá havkáčka a či nemám nejaké novšie foto, nuž - nech sa páči... :o)))
...že človek by nemal ísť spať s plným žalúdkom. Vraj z toho bývajú „ťažké sny. Ja skôr nemôžem spať vôbec. Potom človeku behá kadečo po rozume. Až sa konečne opäť po neskutočne dlhej dobe dokope k napísaniu článku.
Tak taketo predsavzatie som si dala teraz po niekolkych skoro uplne bezsennych nociach (potom ze co pisem blogy napr. o jednej v noci, ked rano treba ist pracovat...). Aj ma uz napadlo (viaceri vraveli, ej mudro hovorili...), ze reku mojko, ty si az moc precitlivela na tie zvieratka a zbytocne sa trapis... Ano, hej, tak som... Ale - a to musi byt hned vnimane negativne? Marnost, ved nemozeme byt ludski iba k ludom! Este tu okrem nas zije aj par milliard inych stvoreni... UPOZORNENIE: Clanok je pisany velmi subjektivne a emotivne, aj preto je zaradeny iba v rubrike Sukromne. Nedalo mi ale nevyjadrit sa...
Po dlhšej dobe mi to opäť nedalo, sadla som za počítač a pustila sa znova do blogovania. Aj mi to už chýbalo. Len akosi ten čas stále nie a nie a nie nájsť...
Dnes ma celkom príjemne prekvapil jeden môj kolega. Poslal mi mail, kde napísal zopár vecí o sebe. Za normálnych okolností nemám rada podobné „reťazové maily, ale pri tomto jednom som si uvedomila, ako málo toho častokrát vieme o svojich priateľoch, kolegoch, známych... A keďže som sa na niektorých jeho odpovediach celkom dobre pobavila, odpísala som mu a zodpovedala na všetky otázky aj ja. A potom som to poslala ešte zopár svojim známym, ak si nájdu chvíľku času možno sa dozviem niečo nové aj o nich :o) Tu sú moje odpovede. Niekto so mnou asi súhlasiť nebude, niekto sa možno pobaví a niekoho dúfam inšpirujem, aby tie „svoje odpovede poslal svojim kamarátom a známym... V každom prípade to treba brať s humorom :o))
Tráva a opadané lístie sa trblietalo vo svetle pouličných lámp. Para stúpala z úst a nosa nahor. Všade bolo hrobové ticho. Také neobvyklé v meste. Bolo neskoro, vo väčšine okien tma. Kde-tu blikajúce svetlá vianočných ozdôb. Nadýchla sa. Zhlboka. Studený vzduch sa zarezal až do priedušiek. Nasala do seba všetko to ticho, kľud, tmu a čerstvosť zimy. Keby tak zasnežilo...
Je to už síce trocha dávnejšie, čo som navštívila svoju najobľúbenejšiu a môjmu srdcu najmilšiu krajinu - Fínsko, ale snáď týmito fotkami poteším aj ostatných cestovateľov, nielen tých, ktorých priťahuje Škandinávia.
Už niekoľko dní sa ma ľudia pýtajú, čo si želám na Vianoce. Keďže nemám rada nepraktické darčeky, väčšinou to riešim tak, že sa každého spýtam, čo si praje. A potom podľa dostupnosti a finančných možností kúpim to, čo viem, že toho druhého naozaj poteší.
Onedlho sú tu zas... Popísalo sa o nich síce už dosť, ale nedá mi to - zmienim sa o nich aj ja :o) Pretože ja sa na ne fakt teším. A možno ich niekto z vás trávi, či vníma podobne ako ja.
Niekedy ako tak počúvam rozprávať sa ľudí okolo seba o svojich rodinách, napadne ma, ako im tíško závidím. Nehovorím o tom, a keď, tak len zriedkakedy. Chýbajú mi moji starí rodičia... A čím som staršia, tým viac si to uvedomujem.
Za poslednú dobu sa cítim akosi veľmi unavená. Dokonca sa už ráno prebúdzam s týmto pocitom. Vzhľadom na ročné obdobie to ani nemôžem zvaliť na všeobecnú jarnú únavu...
Mám takú milú malú spolubývajúcu. Už od Silvestra minulého roka. Priznám sa vám - je to moja veľká láska :o) A práve včera oslavovala narodeniny - svoje prvé... Volá sa Lilly, občas keď neposlúcha, tak aj Lelúch a keď je ako masielko a je túlivá, tak je to moja Knuddelmaus - po slovensky čosi ako mojkacia myšička :o)
Sedím za počítačom a rozmýšľam, čo nového by som napísala. Inšpirácia a námety by nechýbali, ale akosi je opäť raz veľa hodín, prejavuje sa únava a zajtra treba ísť do práce... Bože, keby som sa tak dožila toho, že sa budeme môcť sami bez problémov naklonovať... Ale – hm... Kto by kŕmil ďaľší hladný krk, že áno... A náhodou by to moje druhé ja zhrablo celú výplatu a čo potom? Nie, nie, pôjdem radšej pekne buvinkať...
Nedávno som pri upratovaní opäť narazila na staré fotky. Farebné, aj čiernobiele, z časov nedávnych, aj dávno zašlých.... Priznám sa – ja sama sa veľmi nerada fotím. Jednoducho sa sama sebe nepáčim na fotkách. A tak mám radšej tie staršie.... Z detstva napríklad...