Pesimistický realista s ružovými okuliarmi ;o)) Zoznam autorových rubrík: Aj to sa stáva..., Súkromné, Cestovanie, Odporúčam
Kamarát bol minulý mesiac 2 týždne v Helsinkách. O úsmevné zážitky nebola núdza a tak sa s nami vždy o ne podelil prostredníctvom mailu. Jeden z tých príbehov bol tak nádherný, že som sa rozhodla zverejniť ho tu na blogu. Samozrejme so súhlasom autora, za čo som mu nesmierne vďačná :o)) Ešteže je on taký recesista ;o)
Idem z obeda a stojím na prechode pre chodcov na červenú. Už zďaleka počuť približujúce sa kvílenie sirény. Autá sa naďalej spokojne šinú na zelenú. Poobzerám sa - zvyšní chodci upäto civia na semafór a hypnotizujú červenú, nech čím skôr prestane svietiť. Od neďalekej križovatky vidím prichádzať sanitku. Výstražné svetlá je vidieť dobre aj odtiaľto.
Prednedávnom v októbri som letela na jeden deň do Mníchova. Odlet bol z Bratislavy. No poviem vám - pre nočného vtáka ako som ja byť už o piatej na letisku bolo doslova utrpenie. Aspoň keby taká zima ráno nebola... S odstupom času usudzujem, že to bol ešte jeden z tých lepších zážitkov onoho dňa.
Sedím si v obývačke a klasicky sledujem večerné správy. Na nejaké tie nehody, politické hádky a podobné záležitosti človek už - bohužiaľ - častokrát ani nereaguje. Ale potom sa objaví na obrazovke moderátorka, ktorá začne rozprávať o nájdenom hrôzostrašne utýranom šteniatku. A v pozadí vidím trasúce sa malé stvorenie s takou bolesťou v očiach až mi zovrie hrdlo...
Po zhliadnuti clanku od Jozka Drahovskeho o planovanej vystavbe na Dolnych Honoch (ci oficialne Podunajskych Biskupiciach) vo mne pravdupovediac vzkypela zlc... Voci Magistratu. Maloco ma vie tak vytocit ako to, ze si tu statni uradnici, plateni z nasich dani, robia z nas obcanov dobry den... Jozkovi tymto dakujem za upozornenie na tuto vystavbu a za jeho clanok na blogu Preco sa nechcu poucit pri navrhovani poctu parkovacich miest.
S kolegynkou sme minule začali takú úsmevnú debatu na tému lekári a naše zdravotné problémy a ja som si znenazdajky spomenula na jednu starú historku, ktorá sa stala môjmu otcovi.
Určite mnohí z vás čítali túto sci-fi poviedku od Isaaca Asimova, či videli rovnomenný americký film s Willom Smithom v hlavnej úlohe (ktorého dej však nie úplne zodpovedá pôvodnému dielu). Táto poviedka bola uverejnená v zbierke sci-fi poviedok v roku 1950(!). Už v tomto diele Asimov okrem iného sformuloval „tri zákony robotiky a robotov popisoval ako samostatne mysliace bytosti. A prečo o tom píšem?
Poznáte to aj vy? Sú dni, kedy ma po ceste do - či z práce - napadá otázka, kde to tu kto na Slovensku rozdáva vodičské preukazy zadarmo. Bez skúšok, bez znalostí pravidiel cestnej premávky a dopravných značiek... proste len tak...
