Na minulý rok si radšej spomínať nebudem, to boli naozaj Vianoce nie príliš podľa môjho gusta, no a ten rok predtým som si ich akosi neužila, keďže som ešte na Štedrý deň sedela do jednej poobede v práci. Pre mňa musia mať Vianoce aj svoju „predvianočnú atmosféru". Nemyslím tým zrovna postávanie v zime na námestí pri pohári vareného vínka. Aj keď iste aj to má svoje čaro... Myslím tým skôr takú tú uponáhľanosť, ktorú pozorujem okolo seba a ktorá potom razom na Štedrý večer z každého opadne. Je to potom taká úľava, vydýchnutie. Zrazu akokeby sa na chvíľku všetko zastavilo a ľudia konečne vypli a prestali myslieť na problémy...
Ja sa snažím vždy naladiť tak pozitívne už predtým - do polky decembra sa úspešne vyhýbam všetkým hyper-super-aj nesuper-marketom, aby som nebola už od začiatku októbra (či nebodaj ešte skôr) bombardovaná zo všetkých strán vianočnými ozdobami a spievajúcimi Santami. Toto fakt nemusím a podľa mňa to teda v tých marketingových oddeleniach príslušných firiem už dosť ťažko preháňajú.. Len tak mimochodom - celkom by som sa pobavila, keby potom zodpovední, čo to vymysleli, resp. nariadili, museli tráviť celé tri mesiace až do sviatkov povinne zatvorení v nejakej predajni pri pokladni namiesto predavačiek, kde hučí celé hodiny vianočná hudba a spomínaní spievajúci Santovia (Méééééry Christmas hohohóóóó)... Počítam, že na Štedrý večer by sa chudáci asi nervovo zosypali... Viete si ale predstaviť, s akým slastným pocitom by ich pritom pozorovali všetky tie predavačky, ktoré to v týchto obchodoch musia celý čas trpieť? Niekedy mi je tých predavačiek fakt ľúto a pánom manažérikom a marketingovým pracovníkom by som to pílenie uší celkom aj dopriala... Možno by to potom aspoň na jeden rok prestali preháňať a otravovať nás s tým už pomaly od začiatku jesene... Ja viem, som v tomto idealista... Ale to už je o inom ;o))
Potom niekedy v polke decembra vyrazím väčšinou cez obedové prestávky na nákupy systémom „len sa nenechať rozhádzať - ak nenakúpim, nič sa nedeje, času aj tak dosť". A tak sa prechádzam po obchodoch sledujúc okolo seba zamračených, vystresovaných, po sebe navzájom vykrikujúcich a neohľaduplných ľudí a dobre sa na nich bavím. Najmä, keď si pripomeniem, že zopár z nich celkom určite rozpráva doma svojím deťom, aké je to dôležité, aby si aspoň počas tých sviatkov ľudia vychádzali v ústrety a pomáhali si... Pekné... ;o)) Zväčša sa mi týmto pozvoľným tempom bez akýchkoľvek problémov podarí vybaviť všetky nákupy darčekov najneskôr také 3-4 dni pred Vianocami. A veľakrát nájdem inšpiráciu na nejaký ten darček práve pozorovaním ostatných nakupujúcich. Dáky ten deň-dva pred Vianocami zájdem aj na Vianočné trhy (ale naozaj iba raz, to mi fakt stačí, keďže tlačenice a haldy potácajúcich sa „spoločensky unavených" celkovo príliš nemusím) a keď mám voľno, tak väčšinou dakam mimo mesta na nejakú tú prechádzku v tichej zasneženej prírode. Jednoducho taký zimný relax :o) Akurát, že s výnimkou minulej zimy toho snehu akosi ubúda a ubúda... No a v januári a februári už zasa nie sú Vianoce... Ale čo už :o)
Ja sa na tie Vianoce vždy naladím tak 1-2 týždne vopred a snažím sa udržať si tento pocit až do Štedrého večera... Lebo stresu a hektiky mám dosť po celý zvyšný rok, tak na Vianoce si neprosím ;o). Na Štedrý deň potom doobeda pobalím darčeky a za zvuku vianočných pesničiek (ktorých našťastie na rozdiel od predavačiek zo supermarketov ešte nemám plné zuby) sa venujem buď jedlu, alebo nejakej dodatočnej vianočnej výzdobe, či nebodaj sledovaniu „Popelky", ktorá tradične zvykne bežať v TV. Aj keď tu vždy to Kájove „Kdepak ty ptááčku hníííííízdo mááááš" stlmím na minimum - predsa len - čo je moc, to je moc a x-tý krát to počuť nemusím ;o))
Každý sme v tomto asi iný, ale ja musím tú „predvianočnú náladu" a atmosféru jednoducho mať - bez toho u mňa Vianoce nie sú Vianocami. A nemám pri nich taký krásny výnimočný pocit, keď si nevychutnám už tie dni predtým. To voľno potom 25. a 26.12., to už je len akýsi bonus, ale to už na mňa tak nepôsobí. Tohto roku mám voľno necelé dva dni pred Vianocami, tak možno sa toho 21., či 22.12. stretneme dakde v obchode, či na ulici. Keď ma tam stretnete medzi húfmi nervóznych a náhliacich sa ľudí so záhadným úsmevom na tvári a chôdzou v prechádzkovom tempe, tak sa pridajte a vychutnajte si to na chvíľu tiež... ;o)
A tak vám všetkým želám čo najmenej stresu v tomto nadchádzajúcom predvianočnom období, nenechajte sa vyviesť z miery a zle naladených ľudí berte jednoducho s rezervou... Nech si každý z vás môže vychutnať tú atmosféru po svojom. A predavačom a predavačkám v spomínaných obchodoch prajem pevné nervy, či ešte lepšie - riadne tlmiče na ušné bubienky.
Mééééééry Christmas everyone, hohohóóóó, Méééry Christmas.... :o)
