Za posledný rok mám hneď niekoľko "nádherných" zážitkov zo slovenských a čiastočne aj rakúskych ciest. Čiastočne preto, lebo sa mi síce stali za našimi "hranicami všedných dní", ale postarali sa o ne v drvivej väčšine vodiči so slovenskými ŠPZ.
O jednom konkrétnom z nich budem určite hovoriť ešte vo svojom ďalšom článku s názvom "Poisťovňa našich susedov – Slovensko, a.s.", pretože túto spoločnosť som si po mojej tohtoročnej až príliš dlho trvajúcej skúsenosti ako niekoľkoročný bežný platiaci zákazník mimoriadne "obľúbila", ale nie o tom som chcela teraz.
Ani by ste neverili, ale vo väčšine prípadov som si na našich cestách užila "svoje" nie napr. kvôli mladým neskúseným vodičom, ako by sa dalo čakať, ale kvôli pánom v tých najlepších rokoch – vekový priemer odhadujem na niečo medzi 40-55. Teda kvôli vodičom, od ktorých by sa dalo čakať, že už majú nejaký ten rôčik odjazdený, majú dostatok skúseností a prehľadu na cestách. Až donedávna som si myslela, že to tak aj naozaj je, ale teraz... Neviem, neviem...
Iste – zopár chlapov teraz zalomí rukami "no jasné, to hovorí ženská". Na margo tohto si dovolím podotknúť iba to, že vodičský preukaz mám 12 a pol roka, ale otvorene priznávam, že načierno som čo-to odjazdila aj predtým. Len na vlastnom aute, ktoré mám 5 rokov, mám odjazdených skoro 200.000 km, nehovoriac o služobných cestách a pod. A to som väčšinu z týchto km odjazdila medzi šialencami na bratislavských cestách-necestách (tí, ktorí sa práve pousmiali, vedia presne, o čom hovorím). Počet dopravných nehôd: 3, z toho počet zavinených mojou osobou: 0. Nie, nechcem sa chváliť, určite sú mnohí z vás lepší šoféri ako ja a počet km, či štatistika dopravných nehôd nemusí byť hneď vizitkou dobrého vodiča. Ale čo-to som sa už naučila a hoci aj ja mám na rováši nejaký ten priestupok (zväčša išlo o rýchlosť), sa vždy snažím jazdiť bezpečne. Dovolím si tvrdiť, že jazdím dobre a držím sa zlatého pravidla "na cestách mysli aj za druhých, nikdy nevieš, kto kedy vyparatí akú hlúposť". Práve preto niekedy priam žasnem nad istými šoférmi či šoférkami...
Zisťujem, že špeciálnym problémovým prípadom sú najmä križovatky, kde hlavná cesta nepokračuje rovno ďalej, ale zahýba buď doprava, alebo doľava. Jedna taká sa nachádza napr. pri zjazde zo Starého mosta smerom k Auparku. Doľava sa zahýba k Auparku a je to pokračovanie hlavnej cesty. Smerom od Sadu Janka Kráľa je vedľajšia cesta, takisto sprava výjazd z parkoviska pod mostom. Nie jedenkrát sa mi už stalo, že smerom od Sadu J.K. si to vodiči fičali takou šesťdesiatkou-sedemdesiatkou (ale áno moji drahí – naozaj je tam povolená maximálka iba 30 km/h) rovno na most a keby som ja na hlavnej odbočujúc k Auparku nebola zastala a napriek všetkým krásnym pravidlám cestnej premávky nebola dala prednosť týmto "dámam" a "pánom" za volantom na vedľajšej ceste, tak mi verte, že štatistika nehodovosti na našich cestách by poskočila riadne smerom hore... Nehovoriac už o tých naťahovačkách s poisťovňou, stratou času, peňazí, nervov, oprave auta či nebodaj o nejakom tom možnom úraze...
Stávalo sa mi to už aj doteraz, ale za poslednú dobu zisťujem, že keď si dovolím nebodaj na takéhoto "ne-vodiča" potom krátko zatrúbiť a upozorniť ho na značku "Daj prednosť v jazde", či "Stop"-ku, dostane sa mi dosť neslušného pokrikovania z otvoreného okna, či nebodaj vystretého prostredníka na ruke... Priznávam, že v tomto ohľade nie som žiaden "slušák" a – riadiac sa heslom "ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva" – patrične vždy aj zareagujem. Ale prečo by som si to koniec-koncov mala nechať? Ohľaduplnosť a dodržiavanie pravidiel na cestách sa vytráca razantným tempom a mňa napr. v horeuvedenom príklade dosť zarazila vyobliekaná "dáma" za volantom, ktorá s mobilom pri uchu prifrčala k spomínanej križovatke po vedľajšej ceste, spomalila iba natoľko, aby sme my ostatní stihli "zaflekovať", a po upozornení stihla na mňa z idúceho vozidla zhúknuť "čo trúbiš ty p....., čo nevidíš?"... Nuž, ja mám ešte dobré oči moja, len tebe asi tá dopravná značka mala skočiť po kapote – možno by si potom videla aj ty...
Navlas rovnaká situácia sa mi stala (a viac-menej pravidelne aj stáva) v Podunajských Biskupiach, od ktorých kúsok bývam. Dosť často jazdím po Korytníckej a pokračujem na jej konci smerom doľava na Učiteľskú. Podotýkam, že tým pádom idem stále po hlavnej, ktorá sa tu stáča doľava. Neviem presne, či je odnaproti na vedľajšej "iba" značka "Daj prednosť", alebo či tam nie je dokonca "Stop"-ka, ale to evidentne nezaujímalo toho pána, kvôli ktorému som pri svojom ráznom zabrzdení skoro zničila svoje čerstvo zakúpené pneumatiky... Po tom, čo bol nútený pribrzdiť, aby ma "mohol obísť(!)" si neodpustil dať dole okno a začať na mňa vykrikovať vety, v ktorých by ste okrem vulgarizmov asi ťažko našli jedno normálne slovo. Skončil až potom, čo z môjho zadného sedadla začal vystupovať môj nie práve priateľsky naladený otec... Chlapík v aute pre istotu pridal plyn a s vystretím prostredníka von z okna ufujazdil preč. My dvaja sme sa síce potom na tom s otcom celkom dobre pobavili, ale páni moji – to si musí ženská v aute so sebou neustále voziť "bodyguarda", aby ste začali rešpektovať dopravné značky?!
Takýchto a podobných príkladov by bolo mnoho a viem, že nemá zmysel to sem všetko písať. Ale práve kvôli týmto skúsenostiam potom nenachádzam odpovede na niektoré naozaj veľmi pálčivé otázky... To už si môžu robiť vodičské preukazy silne slabozrakí, či nebodaj slepí? Vedia vôbec v autoškolách, že nestačí, keď sa vodič iba naučí názov značky, ale že musí aj vedieť, že napr. taká značka "Stop" znamená, že má naozaj zostať stáť – aj keď by práve nikto nešiel po hlavnej? Že treba vodičov naučiť parkovať a cúvať v úzkych uličkách tak, aby pritom nerozbili všetkým naokolo spätné zrkadlá? Vedia vôbec niektorí "ne-vodiči" a "ne-vodičky", že keď je na ceste vyznačený parkovací box, že treba ostať stáť v ňom a nie zabrať hneď dva? Že keď idem príliš pomaly a niekto ma začne obchádzať, tak v tom momente nepridám tak, že ohrozím aj jeho aj seba, aj ďalších a nebudem mu za každú cenu znemožňovať sa zaradiť naspäť do jazdného pruhu (mimochodom – aj za toto je celkom mastná pokuta)? A najmä – nevedia, že treba dodržovať riadny odstup od vozidla predo mnou, aby som mu nemusel kvôli vlastnej neopatrnosti a nepozornosti "rozfláknuť kufor na kašu" (áno, drahý pán K. z okresu SC – týmto vás "mimoriadne srdečne" zdravím a nová zadná náprava môjho auta tiež)??? Odkiaľ sa tu všetci títo "ne-vodiči" a "hazardéri so životom" vzali? Neviem, neviem...
A tak sa tu denno-denne vytešujem na našich cestách-necestách aj naďalej, kladiem si tieto otázky a dúfam, že to nejak prežijem. Ako tak nad tým celým rozmýšľam – môj otec nemá vodičský, moja mama nemá vodičský, ani moja teta... hm... Neviete niekto náhodou, kde to tu kto na Slovensku rozdáva vodičské preukazy zadarmo? Bez skúšok, bez znalostí pravidiel cestnej premávky a dopravných značiek? Proste len tak? Pôjdem im asi nejaké zobrať. Nech majú aj oni radosť...
