Za toho posledného pol roka sa toho dosť udialo. Bola som napr. v nemocnici na takej menšej operácii. Konkrétne v Ružinovskej nemocnici a môžem za seba len povedať, že všetky také tie bežné obavy, ktoré človek pred nástupom do nemocnice má, sú zbytočné. No - možno až na tú stravu ;o)) A jednu spolupacientku, ktorej sa ústa zavreli, len keď spala (obrovská vďaka na tomto mieste vynálezcovi mp3-káčov a sluchátiek...).
Nejak to tam človek prežije. Hlavne dobrú knihu, nejaké tie krížovky a pokiaľ sa dá, ísť sa trocha prejsť. Keďže som tam bola začiatkom júna, keď už vonku panovali 30-tkové horúčavy, tak som len ďakovala za tie vyfasované erárne košele. Vzdušné, široké, no mne bolo celkom fajn... ;o) Hoci na druhej strane - behať v tom po chodbe v zime, tak ma asi rovno môžu fuknúť aj na urológiu s nejakým riadnym zápalom... Vcelku tých pár dní ubehlo celkom dobre a na tomto mieste sa musím poďakovať celému personálu - najmä sestričkám, ktoré boli veľmi ochotné. Aj napriek tomu, že sa niektoré tvárili prísne, dalo sa s nimi aj dobre porozprávať a keď si človek uvedomí, za aký plat pracujú, tak im patrí môj skutočne hlboký obdiv.
A Robovi sa musím tiež veľmi poďakovať. Tie 2 týždne po operácii, čo som bola doma, sa o mňa tak milo staral ;o)) (Práve tu blbne s Lilly a škoda, že mám nefunkčnú kameru - to by bolo niekedy treba nahrať a hodiť na videoblog ;o)) Človek si až v takých chvíľach uvedomí, aký poklad to má doma...
V lete som s mojou lepšou polovičkou a jeho sestrou Aďkou absolvovala návštevu Chebu a Mariánskych Lázní. Ale k tejto návšteve by som sa chcela vrátiť ešte v ďalšom článku - hneď ako sa mi podarí nejako stiahnuť fotky z mobilu do počítača ;o) Ehm - ono no... hm... Niežeby sme nemali aj normál foťák - dokonca máme doma dva - jeden digitálny a jeden klasický. Ibaže nás to akosi „nenapadlo" zobrať ich so sebou... Čo doteraz ľutujem, lebo tam bolo fakt nádherne.
Koncom augusta sme boli pozrieť ešte rodinu v Čavoji pri Prievidzi. Boli sme aj v Bojniciach na zámku, ale keďže ja som hrozný motálko a všade meškám, tak obhliadku hradu sme už nestihli. Prišli sme tam síce pred piatou, obišli zámok a pofotili sa v parku, ale potom tam dofrčali svadobčania a zámok uzavreli. Smola... Ale veď ja tam určite ešte niekedy zájdem :o)) Aspoň nejaké tie fotečky som vám sem zatiaľ priložila k článku. A návštevu vrelo odporúčam. Vidieť to naživo je predsa len 100x lepšie.
Aďka je teraz u nás dva mesiace na návšteve - opäť máme trocha zmeny ;o) Na všech svätých išla síce domov, ale už sa na ňu teším, keď v nedeľu, či pondelok znova príde späť. Aspoň mám s kým prekecať pochmúrne novembrové večery, keď sa moja polovička obligátne po práci utiahne k počítaču :o))
Ach tak - a ešte som zmenila zamestnanie. Takže ďalšia zmena či novinka tento rok. Zajtra nastupujem, ale ten prvý deň bude taký rozbehaný, idem hneď na služobku, podpísať zmluvy, pozrieť výrobné haly a tak. Celkom sa teším, noví ľudia, nové informácie, vyššia pozícia a slušnejší plat. Nebudem ani tak ďaleko od bývalej roboty, tak občas ich zájdem pozrieť - niektorí bývalí kolegovci mi určite budú chýbať. Na druhej strane budem blízko pri starom zimáku a tak dúfam konečne častejšie zájdem aj na hokej ;o) Idem si počítať nejaké tie moje obľúbené blogy ešte a spraviť sviatočné rezníky ;o) A možno sa potom pustím do ďalšieho článku... :o))
