A ako vám je už medzitým z názvu určite všetkým jasné, ide o štýl vlastný spojeným štátom americkým, dnes rozšírený vďaka globalizácii po celom svete.
Základ leží v tradičnom orientálnom tanci, pričom sa miešajú rôzne štýly.
Ešte v polovici minulého storočia nebolo cestovanie za oceán také bežné. Video tiež vlastnil málokto a ešte menej ľudí vlastnilo videokameru. A tak bolo americkým tanečníčkami k dispozícii minimum zdrojov, čo ich viedlo k vlastnej tvorivosti. Dnes už hlavne americké tanečnice patria k svetovej špičke, práve preto, že majú veľké možnosti dôkladne študovať tento druh tanca (možnosti o akých môžeme tu len sladko snívať).
Čo sú teda charakteristiky tohto štýlu?
Je to tanec postavený takmer výlučne pre show (alebo pekne po slovensky - šou) - kroky a variácie sú efektné, ich cieľom je hlavne ulahodiť oku. Využívajú sa dramatické a často veľké pohyby vystretými rukami, veľmi je cítiť vplyv baletu.
Veľký vplyv má egytpský štýl, pričom sa však vo veľkom využívajú prvky a kombinácie na zemi - tento štýl má totiž o čosi voľnejšie pravidlá ako ten čisto egyptský či turecký .
Využívanie všelijakých rekvizít je špecialitou tohto štýlu. Závoj je jeho pevnou súčasťou. A dokonca nielen jeden! Veľmi populárne sú choreografie s dvoma závojmi a dokonca americká tanečnica Petite Jamila tancuje aj so štyrmi závojmi (žial som z toho zatiaľ videla len fotky, ale tu nájdete krátku ukážku jej tanca s dvoma). Na hlave sa balansujú buď podnosy so sviečkami alebo meče či šable. Novinkou je takisto raqs assaya s dvoma paličkami.
Skupinové choreografie sú veľmi bežné a skoro každá dobrá tanečnica má svoju tanečnú skupinu, zloženú buď zo svojich žiačok alebo lektoriek toho istého štúdia.
Šou v štýle american cabaret má niekoľko špecifík. Hlavne preto, že väčšina tanečníc vystupuje v reštauráciach a rôznych podnikoch či na festivaloch, ich čas a priestor je obmedzený. Len máloktoré menia počas večera kostým, ako je to bežne u egyptských tanečníc, ktoré sprevádza aj live orchester (o ktorý sa, mimochodom, musia postarať samé - najať hudobníkov, nechať si skomponovať hudbu). Aj live hudba je pomerne zdriedkavá. Väčšina tanečníc tancuje na nahratú hudbu a dĺžka jedného tanca najčastejšie nepresahuje päť minút (Shira na svojej stránke píše, že americké obecenstvo je tak zvyknuté na časté reklamy v televízii a pesničky z rádia, že dlhšie sústredenie sa nie je možné....). V Egypte pritom dĺžka jednej skladby môže byť až 15 minút!
V prípade, že tanečnica vo veľkom využíva prvky moderného tanca, a mieša krokové variácie halabala (napr. bollywood + balet + egypt + hiphop), volá sa to fusion. Niektoré tanečníčky na Slovensku majú práve takýto štýl, aj keď si to nechcú pripustiť....(možno si toho samé nie sú vedomé a pokladajú svoj štýl za "čistý"; ale to je už iný príbeh).
Ale fusion, to je uz kapitola sama o sebe...
