Len sa chcem rozprávať...

Moja mama má nového kamaráta. Pán Makovička zavolal pre pár dňami, po siedmej hodine večer.

Pán Makovička (PM): Dobrý večer.
Moja mama (MM): Dobrý večer.
PM: Je váš pán manžel doma?
MM: Je, ale je v garáži.
PM: A čo tam robí? Opravuje toho svojho trabanta?
MM (po chvíle ticha): A čo by ste potrebovali?
PM: Ja? Ale nič, len sa chcem rozprávať. Viete, mám ten nový program na pevnú linku, Pohoda, tak teraz môžem každý deň po siedmej volať polhodinu zadarmo.

Pán Makovička zavolal aj na druhý deň, po siedmej hodine večer.
PM: Dobrý večer.
MM: Dobrý večer.
PM: Môžem sa niečo spýtať? Prečo je váš manžel v Trabant klube v Nitre, keď je z Bratislavy? Býva v Nitre? Nie? Aha....Takže býva v Bratislave? Aha...No ale tak prečo je zapísaný v Trabant klube v Nitre?
Viete, ja teraz mám čas, kľudne môžem rozprávať, ja mám teraz polhodinu zadarmo...Tak môžem rozprávať...

Pán Makovička zavolal aj na tretí deň, po siedmej hodine večer.
PM: Dobrý večer.
.......A tentokrát to nezdvihla moja mama, ale môj ocino. Pekne-slušne a hlavne nahlas mu môj otecko vysvetlil, ako sa veci majú...A pán Makovička už nezavolal.

A ako sa vôbec pán Makovička k tomu všetkému dostal? Našiel si číslo na internete a zavolal. Len tak.
Najskôr sa mi to všetko zdalo smiešne, ale čím viac nad tým rozmýšľam, tým viac mi je pána Makovičku ľúto. Zjavne starý pán sa potreboval porozprávať. Možno je sám na svoje staré kolená a cnie sa mu za nejakým, i keď banálnym, rozhovorom...
Uznávam, aj mne niekedy (často) lezie na mozog, keď sa na zastávke MHD pustí so mnou do reči neznámi dôchodca a neskončí ani keby čo bolo, zaťahujúc ma do diskusií, ktoré sú absolútne mimo môjho sveta. Ale....
Naledujúcich pár dní strávim doma, u rodičov. Pán Makovička, po siedmej budem čakať!