
Hlavný oponent Ségo, ako ju tu láskyplne (aj neláskyplne) nazývajú, bol Dominique Strauss-Kahn, bývalý minister financií. Ten istý Dominique Strauss-Kahn, ktorý sa nám - študentom Sciences Po v Mentone - raz týždenne prihovára prostredníctvom video-konferencie. A nerozpráva nám o hocičom. Nie! Ide o základné koncepty ekonomickej analýzy, prosím pekne!
Odhliadnuc od faktu, že som a priori znechutená ekonómiou, nenachádzam v sebe ani len štipku talentu pre túto noblesnú vedu. Ale žial, je povinná. Už teraz ma oblieva pot pri myšlienke na štyri hodiny počas ktorých musím vyprodukovať štyri strany minidizertačnej práce o niečom, čo mi je asi tak jasné ako pôvod prvého jednobunkovca.
Neviem, či je to profesormi na cvikách, ktorí nám zo zásady odmietajú vysvetliť, čo sa od nás vlastne chce, alebo prednáškami pána DSK, pri ktorých len čumím do blba. Ono je totiž veľmi ťažké sa na nich sústrediť. Netreba sa nechať obalamutiť slovom "video-konferencia", to žiadna konferencia nie je, on nás nevidí. Dokonca to nie je ani live, ale len nahrávka. A možno je to aj len nejaká pirátska kópia z Číny a preto tomu nerozumiem. Tak či onak, keď vás prednášajúci priamo nevidí, ľahko sa necháte zlákať všakovakými nerestami.
Ani nemôžeme klásť otázky, sme radi keď počujeme otázky, ktoré kladú študenti v Paríži, keďže nie celý amfiteáter je ozvučený. A tak často počujeme len odpoveď, čo nám teda sakramentsky pomáha.
Tak sme teda s napätím očakávali výsledky. Naše reakcie boli zmiešané. Nakoniec sme sa tým však zmierili a tak v piatok o deviatej ráno opäť zasadneme do školských lavíc a budeme si vychutnávať DSK:
Ako sa prechádza s mikrofónom hore-dolu po pódiu, až vám niekedy úplne zmizne z dohladu a vy sa zabávate odhadovaním času, za ktorý sa tam zase objaví, bavíte sa zo susedom, píšete sms-ky, alebo, ak ste naozaj svedomití, robíte si poznámky, ktoré si potom ja od vás požičiam a okopírujem. Aby som vyplodila aspoň niečo, aspoň na takých 17 bodov zo 40 prosím. Ďakujem.