Tie pravé dohadzované sa napríklad v hojnom počte (takmer 100%) vyskytujú v ortodoxnej židovskej komunite (nehovorím len o pánoch v čiernom, ktorí asi mnohým vyskočia na myseľ ako prví). Ide o celosvetovú sieť, kde mladí vydajachtiví ľudia precestujú aj polovicu sveta (možno ako zábranu genetických porúch, ktoré hrozia všetkým veľmi uzavretím komunitám - moja domnienka), aby našli toho pravého/tú pravú. Stretnú sa dva, trikrát (aj sami, ak si náhodou myslíte, že len za prítomnosti tretej osoby), rozprávajú sa a rozhodnú sa. Samozrejme, že iné veci sa nekonajú. Aj keď, v menej pobožných komunitách sa občas už aj pred svatbou držia za ruky.
Raz som mala možnosť stráviť večer s američankou (alebo Židovkou???) Miriam, príslušníčkou Chabad-u. Na Slovensku bola na čomsi ako stáži v miestnej "filiálke" tejto organizácie. A tak sme sa rozprávali. Napriek tomu, že sú to veľmi zbožní ľudia, dokážu otvorene rozprávať aj o intímnych veciach. Samozrejme s osobou rovnakého pohlavia!!!
Miriam v tom čase zostávalo z pobytu ešte dva týždne. Chystala sa vydať, ale ešte nevedela za koho. Len krátko pred našim stretnutím jej volal jej "šadchen", dohadzovač, že má o stretnutie s ňou záujem jeden šuhaj. Keď sa však dozvedel, že by na stretnutie s ňou musel čakať dva týždne, radšej povedal, že počká a keď si ani po dvoch týždňoch nenájde vhodnú adeptku, skúsi to aj s ňou. Miriam nebola pohoršená. Ani ja. Pretože u nich je to tak, to sú ich pravidlá a žijú ich dobrovoľne.
Celé to funguje vlastne buď cez profesionálneho dohadzovača, ktorý má čosi ako databázu, alebo aj cez znamých, štýlom "poznám jednu rodinu, majú chlapca v tvojom veku..."
Pýtala som sa, aké je časové rozpätie medzi zásnubami a svatbou. Ja som voľakde čítala, že tradične to bolo 6 mesiacov, ale radšej som sa na to nespoliehala. Dozvedela som sa, že to ide pomerne rýchlo. Aby sa zabránilo telesným pokušeniam, pretože mladí môžu, v domnení, že už sú kvázi manželia, postvárať všeličo - a manželmi pritom ešte nie sú.
Ale tých 6 mesiacov mi stále voľakde straší v hlave....
Vek na svatbu je variabilný. Často dievčatá aj niečo študujú, vydávajú sa tak v skorej dvadsiatke. Ale Miriam mala napríklad sestrenicu, ktorá sa vydala v pätnástich. Tipujem to rozpätie teda na 15-24 rokov.
Toto stretnutie bolo pre mňa veľmi obohacujúce. Chabad poznám, ale takto som sa ešte so žiadnim dievčaťom nerozprávala. Napriek tomu, že môj štýl života to nie je, prechovávam veľký rešpekt k týmto ľudom. Pretože takto vzniknuté manželstvá, ktoré ja poznám osobne (iste nie všetky, nechcem generalizovať), sú dobre fungujúce, plné rešpektu a v konečnom dôsledku aj lásky. A niektorí z nás také manželstvo nemajú, ani keď sa pred svatbou stretnú milionkrát a nešetria intímnosťami.
