Mám obľúbené miesto, keď je v ňom môj obľúbený človek alebo ľudia. Jedným takým miestom je domov.Navonok obyčajný dom skrývajúci teplo rodinného krbu ,ale aj skutočného krbu v našej obývačke. Premlelo sa tu mnoho emócií. O dosť menej rodinných príslušníkov a iba malý počet priateľov. Strážime si to tu. Máme radi to ,že je také nedotknuté, také naše- súkromné.Jeho čaro je v ľuďoch, ktorí tu so mnou žijú a vytvárajú túto atmosféru. V čím je iná ako inde? Ja to vnímam takto- pozdravmi a bozkami na ráno a pri odchode, privítaním pri príchode, otvorenou a uvoľnenou konverzáciou o čomkoľvek, humore a zábave, rozporoch a zmiereniach, o jednoduchom a predsa vážnom „ľúbim ťa", o spoločnej káve či čaji. O všetkom, čo moji rodičia najprv vybudovali v sebe a neskôr v nás a o tom ,čo budujeme teraz my všetci piati navzájom.
Mám svoje obľúbené miesto.Je tam kde sú tí ktorých milujem. Je tam ,kde mi priatelia vytvoria pohodu ,a kde ju aj ja vytváram im.
Mám obľubených ľudí, sú to tí ,ktorí robia tento svet tak nádherným a radostným. Aspoň pre mňa.
