Michaela Manikova
Zachránila si ma...
Prechádzala som mojimi myšlienkami, stránkami, ktoré zaznamenávali príbehy a našla som tento. Tak nech sa páči :)
Keď byť OUT je také IN! Zoznam autorových rubrík: Osudové záležitosti, Komentáre, Postrehy života, Recenzie, Kritika, Citáty, O mne
Prechádzala som mojimi myšlienkami, stránkami, ktoré zaznamenávali príbehy a našla som tento. Tak nech sa páči :)
Viete, čo “obdivujem”? Tú nebojácnosť stáť si za svojími právami, bojovať o ne a postaviť sa každému, kto by ich chcel narušiť.
Na to, aby si precítil/a tú atmosféru si teraz vo vedľajšom prehľadači zapni youtube a vyhľadaj tam “Chopinovu” pesničku Spring waltz... Máš to??
Bola ťažká neskorá noc. Ťažká pre mňa, lebo na mňa všetko doľahlo. Aj psychicky silný človek sa počas tejto krízy párkrát zlomí. Poplače si, zanadáva, ustarostí. Je to v poriadku. Nepotláčajte emócie, chcú vyjsť na povrch.
Dlhé roky som si myslela, že v tom mojom svete, myslím konkrétne, vo svete v ktorom sa pohybujem (no nemyslím, že to v iných zemepisných šírkach bude inak), chýba láska.
Premýšľate niekedy nad tým, čo by ste odkázali svojmu mladšiemu ja? Bol by to len krátky odkaz, alebo myšlienka ,či dlhý rozhovor? Ži tak, aby si nič neľutovala! To by som si odkázala...
Robiť v živote rozhodnutia nie je ľahké. Žiť samotný život, nie je ľahké. Teda, kým to beriete zodpovedne a nehádžete si mincou, ktorým smerom sa vybrať, či ako sa rozhodnúť v danom okamžiku.
Sedel si tu pred mnohými týždňami, a ja som mala pocit dokonalého šťastia, že nikoho iného už v živote, namiesto teba nebudem chcieť. Sedel si tu aj nedávno, no ja som už nepoznala teba, a prestala som poznávať seba.
Prijmi prosim ťa ženu,ktorá bola dlho sama. Prijmi, a zahrň ju láskou väčšou,ako je ona. Prijmi, a zahrň ju trpezlivosťou, ktorú ona nemá.
Bolo chladné ráno. Na apríl príznačné. Veď mesiac bláznov, tak prečo by si z nás nevystrelilo aj počasie? V rádiu práve dohrávala známa pesnička, melancholická, ako počasie za oknom.
Dni, kedy som vo svoj sen o nás dvoch verila striedali dni, kedy som pochybovala o svojom zdravom rozume. Veď vieš “moja šťastná bublina VS. ich smutný nudný svet”.
Na večné veky by malo byť pre nás mementom „Niekedy nevieme, o čo prichádzame, až do chvíle kým je to nezvratné“.
...prvá láska... (Jedna z kapitol) Všimla som si ho neskôr. Aj keď on na mňa očkoval neustále. Tichší chlapec s nevinnými očami, vysoký asi meter sedemdesiat, s kučeravými vlasmi, ako Hana. Volal sa Hugo.
(jedna z kapitol) Dedka som vždy milovala ... Bol to ten typ muža, ktorý v ničom nevidel problém. Chytil vás za ruku, pobozkal aj vystrašil v nestráženú chvíľku. Tešil a smial sa,ako malý chlapec.
Nie všetko,čo sa nám v danom okamžiku zdá príšerne smutné, bude so sebou tento náboj niesť aj zajtra,o týždeň, mesiac. Ale aj takéto dni prídu,prichádzajú. Preto vám chcem povedať,že je to OKEJ. Nech prídu a opäť odijdu...
Neviem, aká doba bola pred mojim narodením- nežila som v nej. Neviem, aká doba bude po mojej srmti- nedožijem sa jej. Ale viem, vidím a cítim v akej žijeme- a nepáči sa mi to.
Dlhšie som premýšľaľa, či sa vrátiť, či má význam sem niečo písať. A predsa som tu. Po rokoch. Nechcem a ani nebudem vám radiť. Veď výber je na každom z nás.
Idem si ja riadok po riadku v istom nemenovanom ženskom magazíne a tu zrazu taká múdrosť. Alebo hlúposť? Tak to je na každom(každej) nech zváži, čo to preňho(pre ňu) znamená. Ak ste si povedali, že múdre to slová tak – chvalabohu! Uvedomujete si totižto svoju hodnotu.