Už nikdy neuvidím tvoj úsmev ,tvoju iskru v očiach .
Už nikdy nebudem počuť tvoj hlas a nádherný spev.
Už nikdy nebudem počuť tvoje príbehy a vtipy.
Už nikdy ťa nechytím za tú tvrdú, ale tak teplú ruku.
Už nikdy ti nedám pusu na líce a nepoviem to naše krátke “ľúbim”
Už nikdy ti nepoviem “prosím opravíš? ” a ty na to “ čo by ste bez deda robili? "
Už nikdy mi nezakričíš pod oknom, a ja nevykríknem od strachu.
Už nikdy sa neprídeš vyškierať, ako si ma vystrašil.
Už si nikdy neprídeš s rukami založenými za chrbtom, pre pochvalu.
Už mi nikdy neprinesieš prvé fialky, ani nazberanú kyticu na sviatok.
Už nič nikdy neurobíš ,ale ja ťa budem ľúbiť navždy .
Už nič nikdy neurobíš naviac, no ja si všetko budem pamätať a uchovávať v srdci.
Už nič mi nepovieš, ale ja si budem pamätať tvoj hlas.
Už mi kvety NIKDY nedonesieš, ale ja si budem pamätať vôňu fialiek,ako keď si mi ich vždy na jar doniesol.
(Michaella 2017)
