Trochu som v myšlienkach zaletela „...na koho myslíš ty, keď si pripínaš narcis?“
Vytrhlo ma z premýšľania a asi prvýkrát za mnoho mesiacov som pocítila ten pocit prázdna. Vybehla som z auta do najbližšieho obchodu a vzala rýchlo, čo som potrebovala. Zahlbená do seba a svojich myšlienok. Pred očami mi „preletela ruka s narcisom“. Zastala som a vzala si z podávajúcej ruky jeden. Dlho som naň v aute pozerala a myslela naň.
Potrebovala som sa prejsť. Potrebovala som byť sama so svojimi myšlienkami, spomienkami, úsmevnými aj boľavými. Potrebovala som si oživiť v spomienkach jeho úsmev, jeho oči, emócie, ktoré mi odovzdával. Lásku, ktorú dával „len tak“, bez potreby dostať za to niečo. Pri ňom som dokonale chápala o čom láska je. Je nezištná po každej stránke, čistá a priezračná, ako kvapka rosy, či slza tečúca po líci.
Láska je v úsmeve, keď jediné, čo chceš je vidieť jeho kópiu na perách druhého človeka.
Láska je v tichu, keď sedíš, či stojíš pri tom druhom a cítiš ten neopísateľný pocit pokoja.
Láska je v dotyku, spojení dvoch rúk, prepletení prstov a uvedomení si, že to teplo je jediné, čo práve chceš.
Láska je v nemom pohľade do očí, ktoré sú tvojim domovom, radosťou a útočišťom.
Láska je o radosti v hlase, o tom detskom zvuku, ktorým sa rozozvučí aj hlas dospelého muža.
Láska je aj o slze na líci...
Láska je kombo, na ktorého opis nebudú stačiť ani tisíce strán. Celé stáročia sa ju pokúšame viacerí opísať a aj tak nenájdeme univerzum, ktoré by ju pokrylo... Nejde o to ju pokryť, nejde o to ju vypísať.
Ide o to lásku žiť!
Zatváram oči a predstavujem si, ako mi moja láska kráča pod oknami v oranžových kockovaných kraťasiach a šedom tielku, a bláznivo sa teší, ako ma naľaká. Predstavujem si, ako mi vyplazuje jazyk s rukami preloženými za chrbtom. Ako sa usmieva a posiela vzdušnú pusu. Ako ide ku mne, mierne krívajúc a začudovane kývajúc hlavou. Predstavujem si ho, ako „piráta“ na babete, trochu neprirodzene vystretého, dvíhajúc jeden prst na pozdrav. Predstavujem si ho, ako sme posledný-krát spolu tancovali na svadbe, a on sa ma pýtal, kedy budeme na mojej? Predstavujem si azda milión príkladov a príbehov s ním, pretože,ak „dedo Jozef dostal balík veľký ako svet“, tak u nás
„ten veľký balík, ako svet dostal DEDO JURAJ a v ňom som bola JA“
Jeho Miťka...
Láska bola doniesť mu do nemocnice najväčší balón z obchodu, rozosmiať jeho boľavú tvár, boľavú hlavu a srdce. Láska bola v hodinách presedených pri jeho posteli, pri dlhých rozhovoroch, ktoré nám, keď ešte mohol venoval. Láska bola v hodinách, kedy sme namiesto neho rozprávali my, či v tichu, kedy sme ho držali za ruku. Najväčšia láska vyplávala na povrch v tej najväčšej bolesti. Pretože láska sa skrýva v každom okamihu života.
NAVŽDY V MOJOM SRDCI...
