oukej a teraz môžeme začať...
Prepáč, že to opäť prerušujem, ale vidím,že zopár ľuďom sa zdá nepodstatné zapnúť si tú pesničku, tak si teda na nich počkáme...
Máš to? Aj ty??
Tak poďme na to:)
Píšem vám a nám všetkým, aby ste vedeli ,že je to OK. Je ok cítit sa sám , opustený a smutný. Je ok prežiť si takto chvíľu, hodinu a aj celý deň.
Je ok ísť na dlhú prechádzku a nechať sa unášať svojimi pocitmi s jednou pesničkou v ušiach , ktorá ten pocit podtrhuje, a zároveň ho rozbíja a odnáša preč. Je ok mať aj takéto dni. Pretože nie sme stroje. Pretože nemáme dobrú náladu, len tak na požiadanie. Viem, že viacerí ma vnímate ( alebo niekoho vo svojom okolí), že ten/tá hádam ešte aj spí s úsmevom na perách. Ono to vačšinou tak je, akurát vám potom často vyschýna v puse, počas noci... nie nie to bola sranda. Jasné, že aj tí najväčší “usmievači”, nosiči dobrej nálady majú svoje horšie dni. Len sa nimi akosi nechvália, a radšej sa vtedy uchýlia niekde- napr. do lesa, aby tie pocity nechali tam, alebo, aby ich vychodili, niektorí vypísali na papier (ono by to znelo veľmi krásne a umelecky, vziať si tak kožený zápisník a atramentové pero... ale realita je len zas o telefone, modrom svetle a prstoch, ktoré akoby bezmyšlienkovite lietali po displeji).
Jedni, by povedali,že je to forma depresie. A mozno áno, veď v dnešnom instantnom svete, by sa tomu ani nik nečudoval. A vlastne potrebujeme mať všetko pomenované, zakategorizované, inak to azda neexistuje?
Ja sa takto občas cítim, a je to pre mňa akýsi reset. Niečo kedy si uvedomím, ako mi je vlastne super. Len si to málokedy uvedomujeme. Žijeme deň za dňom, bez toho aby sme sa spomalili a uvedomili si, že sme zdravý ( v dnešnej dobe celkom nezvyčajné,že? ale o tomto sa rozpíšem nabudúce), že máme rodinu, alebo aspoň jedného rodiča, prípadne skvelých súrodencov, či priateľov, manžela/manželku, partnera/ku...
Žijeme príliš rýchlo, a to nie je dobré. Žijeme instantne, a chceme žiť životy iných ľudí, to nie je dobré. Nevidíme do nich, do ich čiernych dní, dni mimo sietí, mimo póz. Nechci žiť život iného človeka ten nie je na tvoju mieru. Príjmi ten svoj, s dobrými aj zlými dňami. O tom je život. O tej farebnosti.
Končím pretože pesnička vám istotne dohrala( pripadne chcem aby si si jej zvysok vychutnal so zavretými očami, lebo to je ten čas, ktorý ti takto na dialku venujem- TVOJ ČAS). A len, aby som bola úplná a presná. Milne sa táto pieseň pripisuje Fredericovi Chopinovi, skomponoval ju Paul de Senneville, a prvykrát ju zahral Richard Clayderman, pod názvom Mariage d'amour.
Prajem si, aby sme si neužívali život bezhlavo, ale aby sme si ho vychutnávali.
s láskou
Michaella
