Vždy ma udivovalo, ako si človek dokáže poradiť, ako kladie ťažké otázky, aby vzápätí hľadal na ne čo najjednoduchejšiu odpoveď.
Geniálnym vyriešením existencie je vysvetlenie podľa Berkleyho: Existuje to, čo je vnímané. Teraz si možno položíš otázku, ktorá znepokojila mňa aj Berkleyho. Čo sa stane, keď ma prestaneš vnímať, keď dočítaš posledné slovo a myšlienky ti uletia inam? Prestanem azda existovať a zamýšľať sa nad svojou existenciou ... ? Nie, Berkley vynaliezavo dodáva: Boh je všeobecný vnímateľ.
Ktozná, v pararelnom vesmíre prišiel možno Berkley s jednoduchším riešením, alebo oveľa zložitejším, a možno v pararelnom vesmíre pasie kozy na kazašskej stepi s hlavou plnou otázok o existencii ľudí za pohorím Kara tau... Neviem!
Ak optimisti tvrdia, že sumárne poznanie celého ľudstva je len kvapokou v mori, čím je potom to moje?
2. decembra 2005 padli na zem bilióny snehových vločiek, každa iná, originálna, no nie je to zázrak?
